Prikladám prehľad o tých najzávažnejších zmenách:

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa upúšťa od taxatívneho uvedenia fyzických osôb, ktoré patria do okruhu zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Navrhuje sa, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zo zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti alebo príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, boli sociálne poistené a boli povinné platiť poistné na sociálne poistenie.

S cieľom redukovať neodôvodnené vyplácanie nemocenských dávok a v záujme efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov na tieto dávky sa navrhuje skrátenie ochrannej lehoty zo súčasných 42 dní na 7 dní.

Nárok na nemocenskú dávku v období, v ktorom trvá dôvod na jej poskytnutie sa navrhuje podmieniť stratou nároku na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Navrhuje sa zjednotenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie s príjmom zo závislej činnosti alebo z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov.

Za účelom predchádzania neodôvodneného čerpania finančných prostriedkov na dôchodkové dávky, ak poistenec v období pred dovŕšením dôchodkového veku nestratil príjem, ktorý by mali tieto dávky nahradiť sa navrhuje podmieniť nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku stratou príjmu ku dňu vzniku nároku na predčasný dôchodok.

S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v systéme dôchodkového poistenia sa navrhuje redukciu a zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu na účely výpočtu dôchodku zachovať na úrovni hodnôt platných v roku 2011.

Z dôvodu postupného znižovania rozdielov v sumách dôchodkových dávok medzi vysokými a nízkymi dôchodkami sa s účinnosťou od 1. januára 2012 navrhuje ich valorizácia jednotnou pevnou sumou v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vo vzťahu k priemernej sume starobného dôchodku.

V súlade s deklarovanými cieľmi sa navrhuje príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, vyplatené po zániku poistenia, zahrnúť do vymeriavacieho základu.

V súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny v zákone č.462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a v zákone č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.

Je realne, ze nase pripadne pripomienky niekto zohladni v konecnom zneni zakonov?

Ak budú k veci, určite áno.

môj subjektívny názor.....

K tomu nároku na nemocenské dávky sú v návrhu novely body 25 a 26, kde je v bode 25 novoznejúci § 30:
"§ 30 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) za obdobie, v ktorom trvá dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nemá právo na príjem podľa osobitného predpisu;48a) za takýto príjem sa nepovažujú príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému a príplatok k materskému podľa osobitného predpisu,48b) príjem z prostriedkov sociálneho fondu podľa osobitného predpisu48c) a príjem zamestnanca súvisiaci s poskytnutím motorového vozidla zamestnávateľom na používanie na služobné a súkromné účely.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 48a až 48c znejú:
„48a) § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48b) Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
48c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.

Odôvodnenie: Sprísňujú sa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca a to vylúčením možnosti vzniku nároku na nemocenskú dávku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky vyplácanej po zániku nemocenského poistenia a nárok na dávku sa navrhuje podmieniť stratou príjmu, nakoľko účelom poskytovania nemocenských dávok je nahradiť uchádzajúci príjem..

V bode 26 je uvedené, že v § 31 ods. 3 sa vypúšťajú slová „počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo“.
Odôvodnenie: Sprísňujú sa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky samostatne zárobkovo činnej osobe a to vylúčením možnosti vzniku nároku na nemocenskú dávku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky vyplácanej po zániku nemocenského poistenia.

Je to odôvodnené okrem iného aj tým, že ak uchádzač o zamestnanie požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní od skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.

Tie % určite nemôžu byť, to by nebolo zachovanie zásluhovosti, ja si myslím, že to by bolo len neodôvodnené roztváranie nožníc medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. Zásluhovosť už bola raz zohľadnená pri výpočte dôchodku. Niekedy ešte podľa starého zákona sa zvyšovali dôchodky o pevnú sumu + percento. Bol to akýsi kompromis zachovania aj zásluhovosti, ale vtedy neboli také priepastné rozdiely medzi dôchodkami.

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má navrhnutú novú definíciu zamestnanca a upravuje v § 8 ods. 4 rozhodujúce obdobie: „Rozhodujúce obdobie zamestnanca, ktorému vznikla dočasná pracovná neschopnosť v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo nemocenské poistenie, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.“.

to je síce fajn, a čo prípady, keď nemá nárok na podporu v nezamestnanosti a občanovi chýba k nároku napr. 1 deň?

ja neviem, asi sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí majú 2 - 3 prac. pomery, naháňajú sa, pracujú viac ako ostatní, t.z., že mám na mysli to, že ako k tomu prídu takí, čo odvádzajú vyššiu sumu (samozrejme do max. VZ, aj keď ak by mali v jednom zamestnaní príjem vo výške max. VZ, nepotrebujú pracovať v 2 - 3 zamestnaniach) na starobné dôchodkové poistenie, ako tí, čo pracujú a zarábajú v jednom PP, kde príjem toho s jedným zamestnaním je rovný príjmu spomínaného poistenca v jednom PP, ktorý odvádza poistné z 2 - 3 PP a vynakladá podstatne vyššie úsilie.

PS: nejako som sa zamotala, ale verím, že chápeš, ako to myslím

.. no ja si tiež myslím, že keď by chcel niekto zneužiť - stačí mu aj tých sedem dní.
prikláňam sa k Renčinmu návrhu ... z vlastnej skúsenosti a tiež odpozorované z okolia .. yakýto príklad : Ľudia si často odkladajú riešenie svojich zdravotných problémov na čas, kedy skončia PP (väčšinou sa vie dopredu, že budú prepustení).. tak pekne robia do konca - a prípadnú operáciu odložia na potom. A tých sedem dní je niekedy málo na vybavenie ..
Viem, že 42 dní je jedna z najdlhších OL v EU ... ale nejaký kompromis by podľa mňa bol vhodný ..

Chápem ťa, len to, že má niekto vyššie odvody, má zatiaľ garantovaný aj vyšší dôchodok, výpočet je založený na zásluhovosti, to mu nikto neberie, aspoň zatiaľ. Tam tá zásluhovosť je. Ale valorizácia dôchodku je určená na zvýšené potreby dôchodcov v súvislosti s infláciou (mala by vždy predstavovať aj určité % príjmu, ale valorizáciu v dôsledku nárastu priemernej mzdy zrušili). Ak bude inflácia napr. 3%, tak sa každému pridá nejaká rovnaká suma, ktorá tie 3% zohľadní. Teraz je to tak, že k dôchodku 800€ by sa pridali 3%, čiže 24€, a k dôchodku 300€ by tie 3% predstavovali len 9€. Obidvom dôchodcom zdražel tovar rovnako, ale jeden na to dostal skoro 3x viac.
Jeden fakt je, že určovanie inflácie podľa zákona neodráža aktuálnu infláciu a teda aktuálne potreby dôchodcov. Môže sa stať, že inflácia bude určená 1%, ale v ďalšom období sa prudko zvýši, veď pôjde ruka v ruke s novelami zákonov, podľa ktorých budú vyššie náklady na všetko.

Ja s tebou len súhlasím, tá doba je naozaj veľmi krátka, nie každý má od úradu práce nárok na podporu, a to či si uviedla ako argument, je svätá pravda. Každý, kto môže, svoje zdravie takto rieši, lebo v novom pracovnom pomere a mať pred sebou nejaké resty na zdraví, operáciu, atď, to nie je fér ani voči novému zamestnávateľovi.

Sú nejaké zmeny aj v poistení v nezamestnanosti. Ak poistenec v rozhodujúcom období na určenie výšky dávky v nezamestnanosti nemal vymeriavací základ z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, posúva sa rozhodujúce obdobie pred obdobie, v ktorom sa čerpala rodičovská dovolenka, čím sa zabezpečuje výška dávky v nezamestnanosti zo skutočného vymeriavacieho základu dosahovaného pred nástupom na materskú dovolenku, pričom tento vymeriavací základ nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ. To platí aj pre fyzickú osobu dobrovoľne poistenú v nezamestnanosti, ktorá získala menej ako 31 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Kvaka, to asi nie je ten prípad, o ktorom píše renča.
Toto sa bude vzťahovať na mamičky po návrate z rodičovskej dovolenky, ktoré si dobrovolným poistením v nezamestnanosti zvyšovali VZ na dávku v nezamestnanosti.

Veronika, nie je, ale je tam aj tá posledná veta? To platí aj pre fyzickú osobu dobrovoľne poistenú v nezamestnanosti, ktorá získala menej ako 31 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Ako si to vysvetľuješ ty? Lebo mi to nie je celkom jasné. Môže sa takto ochrániť?
Ale je mi jasné, kto bude chcieť využiť túto krátku ochrannú dobu, dá sa vypísať do 7 dní, takže úprava v zákone sa minie účinkom.

Ak mu chýba nejaká doba poistenia, môže sa prihlásiť ako dobrovolne poistená osoba v nezamestnanosti, ale skôr ako sa zaeviduje na úrade práce. Keď to zistí počas evidencie - má smolu. Pretože po vyradení na vlastnú žiadosť ho zaradia do evidencie tuším až o tri mesiace

.. no podľa mňa .. ak ide o osobu, čo má VZ a chýba jej ten jeden deň (ako Renča písala) .. tak sa môže prihlásiť na DPvN (aj na jeden deň) .. a potom sa evidovať. Dávka bude.
Ale ak nemá VZ (ide o mamičky po RD) .. a DPvN bute trvať menej ako 31 dní .. tak budú brať do úvahy VZ pred RD.
neviem, či správne

Katy, VZ pred RD nie - pozri

http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209501&FileName=zz2010-00052-0209501&Rocnik=2010&#xml=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=51&Flags=160&Inde xFile=zz2010&Text=zákon+o+sociálnom+poistení

a odkaz na § 138 odst. 9 Zákona o sociálnom poistení

Urobila som taký prehľad § 108 o výške dávke v nezamestnanosti, jedna zmena bola od 1.9.2010 (modrou farbou) a navrhnuté zmeny od 1.1.2011 sú vyznačené červenou farbou. Ak som urobila nejakú chybu, prosím o nahlásenie, opravím Ide mi len o to, aby tí, čo s tým pracujú, to mali prehľadnejšie.

§ 108
Výška dávky v nezamestnanosti
(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú tri roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. 1, alebo nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. 2, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
„(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, „ods. 5“ ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.“. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti podľa § 104a, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

(4) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 31 dní poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 31 dní, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.

(4) (5) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako
podiel trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(5) (6) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 4 je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.


Doplním prechodné ustanovenie k zmene od 1.10.2010
㤠293bo
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2010
Ak poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. septembrom 2010, nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje a jej suma sa určuje aj po 31. auguste 2010 podľa zákona účinného do 31. augusta 2010.“.

a ešte navrhované znenie § 138 ods. 5, na ktoré sa odkazuje vyššie:
§ 138 ods. 5 Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.