Nie tak dávno sme diskutovali s jedným účtovníkom na túto tému.
Dosť sme sa pochytili, ale v zásade mal pravdu on. nesmieme miešať daňové a účtovné hľadisko.
Z účtovného hľadiska pohľadávka vzniká vystavením faktúry. Ak je vystavená v roku 2011, patrí do číselného radu 2011.
§§ ZoÚ a Postupov účtovania dodržíme použitím iných vhodných účtov - mimo číselného radu vystavených faktúr.
Môžeme mať 311.1 previazanú s knihou OF a DPH účtami, saldokontom
a tiež 311.x podporenú evidenciou splnených objednávok, nevyfakturovaných v r. 2010.
Tento postup je pracnejší, zdĺhavejší, nakoľko v r. 2011 treba "zrkadlovo" riešiť tieto prípady preúčtovaním 311.1/311.x a súčasne riešiť daňové hľadisko, aby sa určité faktúry s dátumom dodania 2010 nedostali do DP DPH priznania 2011.
mnohé SW sú uspôsobené pohodlnejšiemu riešeniu, resp. pohodlnejšie riešenie zvolí 90% firiem tak, že vystavuje faktúry s číselným označením 2010, aj ich zaúčtuje ako faktúru do r. 2010 /...a má pokoj/. Interná smernica je tou barličkou, ktorá podporuje takéto riešenie a musím sa priznať, že to tolerujem.
Z pohľadu auditu je všetko splnené v oboch prípadoch pri správnom účtovaní - vecná správnosť, daňová povinnosť, výkazníctvo / jeden riadok v súvahe zahrňuje všetky pohľadávky, dokonca aj dohadné/.
Z pohľadu auditu by bol správny postup, ktorý som popísala vyššie, a ktorý tu viacerí zastávate. Tým držím palce.