Trochu to objasním ako to funguje, lebo mám s tým čerstvú osobnú skúsenosť.
O trovách konania na náhradách pojednáva Občiansky súdny poriadok.
Zákonník práce určuje, že zamesntávateľ je povinný uvoľniť zamestnanca na základe predvolania súdu a poskytnúť mu voľno bez náhrady mzdy (štandardný postup). Zamestnávateľ môže uvoľniť zamestnanca a poskytnúť mu voľno aj s náhradou mzdy (napr. na základe kolektívnej zmluvy). To platí pre oba prípady, čije zamesntanec účastník konania alebo svedok.
Ďalej budem uvádzať prípad, ak je uvoľnený bez náhrady mzdy.
Najprv si prejdeme prípad svedka. Od zamesntávateľa nedostane mzdu, preto si môže uplatniť náhradu na súde podľa § 139 odst. (1)
" Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť." Že sudca o tom svedka poučuje môžem dosvedčiť. Výšku svedočného preukazuje potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu, z čoho sa vypočíta náhrada.
Pokiaľ je zamestnanec účastníkom konania, tak si náhradu ušlej mzdy neuplatňuje pri každom pojednávaní (zase predpokladám, že dostal voľno bez náhrady mzdy u zamestnávateľa), ale na konci procesu a to v závislosti od toho, či bol vo veci úspešný alebo neúspešný (čiže či vyhral proces alebo prehral). Väčšinou strana, ktorá prehrá súdny proces je povinná nahradiť trovy konania. Čo sú trovy konania, pojednáva § 137:
"Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát."
Ak bl teda zamestnanec vo veci úspešný, môže mu vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Píšem, že môže, lebo v prípade čiastočného úspechu môže sudca rozhodnúť od vlastného uváženia o priznaní čiastočných náhrad, naopak, niekedy aj v prípade čiastočného úspechu môže priznať plnú náhradu.
Tu potom musí predložiť potvrdenie o výške zárobku a súd teda môže priznať, že druhá, neúspešná, strana mu to musí uhradiť. Tu sa patrí povedať, že neúpešná strana potom znáša aj všetky náhrady vyplatené svedkom ako svedočné počas procesu.
Ak je on tou neúspešnou stranou, tak má v podstate smolu, nemá nárok na náhradu trov konania (čiže nedostane náhradu mzdy a navyše všetko čo zaplatil za advokáta, poplatky... mu nikto nenehradí).
O náhradách trov konania je Občianskom súdnom poriadku (99/1963) popísaný celý román, kto má záujem, môže si to preštudovať - je to tretia hlava, paragrafy 137 - 151.