Nerozumiem, ako sa dá účtovať bez účtov 111 a 131, ak účtuješ spôsobom A a robíte príjemky. Veď buď príjemku musíš účtovať ako 112/111 a faktúru 111/321 ... alebo potom nejde o spôsob A, ale B. Taktiež si nemýľ oceňovacie rozdiely /účet 414 – 416/ s cenovými rozdielmi. Ak máš cenový rozdiel medzi príjemkou a faktúrou, musí sa pri A dopočítať k jednotkovej cene na sklade, alebo na analytiku 112A a vydávať z nej spolu s výdajom materiálu. Pre časť zásob, ktorá je na sklade sa cenový rozdiel dopočíta k jednotkovej cene a pre časť zásob, ktorá je u dňu doručenia faktúry už spotrebovaná sa účtuje priamo na 501/112. Dobrý softvér /napr. SAP BO/ to umožňuje a automaticky z faktúry dopočíta k skladovej jednotkovej cene, aj cene celkom.

132.1-sklad..................../321
132.9-cenové rozdiely
alebo
súpis príjemok porovnáš so súpisom faktúr-rozpisom 132.1
a ak máš všetky faktúry na 132.1 a naopak, teda vieš, že ide iba o cenový rozdiel, tak zaúčtuješ 132.1/132.9
Dbaj však, aby tie rozdiely boli účtované jednostranne, lebo v opačnom prípade je problém ich rozpúšťať.

Čo je na tom ... až také nepochopiteľné ? Niekto rozbieha podnikanie a potrebuje účtovníčku. K dispozícii má :
- účtovníčku s 30 ročnou praxou, ktorá pýta aspoň 700 € mesačne
- živnostníčku, ktorá chce á 1 € za doklad a treba jej všetko precízne a dochvíľne nosiť, inak sa nebude baviť a aj tak má toho veľa
- dlhonohú absolventku EU, s 2 ročným dieťaťom, ktorá po materskej chce pracovať
- sestru, neter, alebo švagrinú s gymnáziom, ktorá je dlhdobo nezamestnaná
hádaj, koho si po dlhšej úvahe a pohovore so všetkými štyrmi napokon vyberie ? Ja sa s takým výberom stretávam v 3/4 prípadov, tiež sa divím, ale je to tak.

pri prvom spôsobe 132.9 oproti 321?
asi potrebujem dovysvetliť, čo znamená účtovať cenové rozdiely jednostranne a ako sa rozpúšťajú (začínam s účtovníctvom)
ďakujem za radu a trpezlivosť

najlepšie absolvovať kurz, toto sú základy
a určite sa to na OA preberá.

Kejka, ďakujem za radu, ale dnes to asi nevyriešim. A na OA som nechodila.

tak potom kurz, lebo naozaj sú to základy.

Nepochopím, akým zázrakom sa môže niekto dostať k účtovníctvu, ak nemá ani školu účtovníctva, ani kurz, ani nepotrebuje čítať zákony. No zase, tiež nemusím všetko chápať.

Ano obstaranie je možné účtovať priamo na 112 a 132. Hovoria nám o tom postupy účtovania:

43/(8) Pri účtovaní zásob spôsobom A, sa môžu nákupy materiálu účtovať priamo na účte 112 - Materiál na sklade, nákupy zvierat na účte 124 - Zvieratá a nákupy tovaru na účte 132 - Tovar na sklade a v predajniach.

Účtovníctvo vediem cez software xy
Sklad vedú v spoločnosti cez software xx.

Ja účtujem 132/321, 112/321...... V obratoch strany MD a D mi vzniká rozdiel ako mi predložia zostavu skladu obratov: príjmu na sklad a výdaja zo skladu. Rozdiely často vznikajú zo zaokrúhľovania. A potom mi nesedí sklad s účtovníctvom. "Dorovnám: 112,132/501, 501/112,132.
ID vyhotovím na rozdiel skladu a účtovníctva zo zaokrúhľovania.

Nejde o oceňovacie rozdiely ako také.

OR (alebo odchýlka) mi vzniká v iných prípadoch a to v závislosti od spôsobu oceňovania. (príjem na sklad môže byť v pevnej cene (odchýlka), cene obstarania, pričom mi vznikajú vedľajšie náklady súvisiace s obstaraním napr. doprava, a tie sa "rozpúšťaju-oceňovací rozdiel)

To vy určite viete.

Ešte ma predsa niečo napadlo. Nemusia Vám vznikať žiadne oceňovacie rozdiely (v súvislosti s vedl. nákladmi obstarania) resp. odchýlky (v súvislosti s príjmom ak je v pevnej cene na sklad).

Prax:
Ak účtujete 132/321 a máte obraty zo skladu-príjem na sklad totožné napr. za mesiac 3/2010. Zaúčtujete výdaj zo skladu 501,504/112,132 podľa zostavy skladu, a následne v mesiaci 6/2010 si pýtate priebežný stav invent. skladu. A tu Vám nič nesedí. Prečo? Jednoducho, lebo skladník opravil niečo spatne, mal rozúčtovaný pohyb....., a následne nedošlo k prepočtu výdaja zo skladu metodou FIFO, alebo váženým aritmet. priemerom, a tu vznikajú rozdiely, za kt. niekedy účtovník nemôže. Skladníkovi to soft prepočítal všetko spatne a vy máte v rukách zlú zostavu.

To zachádzam do krajností...

ďakujem za všetky odpovede. Veľmi ste mi pomohli.

Prosim o radu....sposob vypoctu - ako potom rozpustam naklady suvisiace s obstaranim tovaru /preprava/ do nakladov ? Dfa za prepravu zauctujem na 132 AE a potom mesacne by som mala rozpustit do nakladov....ako vypocitam kolko? Dakujem

Ospravedlňujem sa autorovi tejto tabuľky,lebo už neviem, ktorá dobrá duša ju sem prilepila, ale stiahla som si ju z Porady a používam ju na kontrolu môjho vlastného výpočtu OR. Zatiaľ mi sumy vždy sedeli

Tie čísla v tabuľke sú vymyslené. Doplnila som ich tam iba pre prehľadnosť.
Ja napríklad mám OR vždy mínusový, nakoľko dostávame rôzne bonusy v závislosti od nákupov a pri tom množstve tovaru a kope prevádzok neviem určiť, čo ešte na sklade máme a čo sme predali. Podľa internej smernice tieto bonusy 1x ročne rozpúšťam. Ja potom účtujem na "päťstovky" mínusom. -504/-132 xxx,
čím si vlastne znížim náklady na predaný tovar.
Viem, že viac je takých firiem, kde na konci roka náklady zvyšujú.

Všetko chápem, je to úžasné ak niekomu vyhovuje (a naozaj je to v istých prípadoch lepšie) používať metódu pevne stanovených obstarávaniach cien a následne vypočítavať a rozpúšťať odchýlky. Len to treba robiť každý mesiac, minimálne. Ako som si tu všimol, v tomto prípade ale nejde o nejaké veľké odchýlky vyplývajúce z metódy oceňovania, ale len o drobné centové max. eurové odchýlky vyplývajúce napr. zo zaokrúhlenia jednotkovej ceny pri zápise položky do príjemky. Za jeden mesiac sa, aj v mojom prípade, nazbiera rozdiel sumárne +/- 1 Euro. Je aj toto oceňovací rozdiel alebo odchýlka v ocenení (t.j. rozdiel medzi skutočnou a vopred
stanovenou cenou)? Nedalo by sa to nejako elegantnejšie spratať zo sveta, bez výpočtu % odchýlky a jej rozpúšťania. Tiež to robím tak, ale už ma to nebaví a chcem dúfať, že by sa mohlo nájsť iné riešenie.
Dokonca, ak by sa malo držať správneho postupu pri rozpúšťaní odchýlky, tá by mala byť identifikované na konkrétnu zásobu a jej konkrétny úbytok. Či nie?