Ano môžeš a nezabudni zaplatiť daň z mot. vozidiel.

Áno, a ešte predtým podať DP k dani z MV.

Ide o vozidlo N1 - nákladné. § 19 ods. 2 písm. e) umožňuje uplatniť náhrady na 1 km v zmysle zákona o cestovných náhradách len na osobné vozidlo...

a to, čo som písala v prísp.č.10
http://www.porada.sk/showthread.php?t=14482
už teda neplatí? Nerada by som niekoho mýlila.

Paula, podľa mňa platí a nad tým je príspevok odo mňa č. 9 - ktorý tu zopakujem :
ustanovenie §19 zákona 595/2003 Z.z.
"výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, ................. ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)

je tam uvedené VLASTNÉ OSOBNÉ....
takže sa javí, že nemôžeš, kedže máš úžitkové N-kategótiu.
Ale podľa môjho názoru zákon treba vyložiť tak, že UPRAVUJE náhrady pre OA. Pri NA neupravuje, teda treba íst na všeobecné ustanovenia o vyčíslení základu dane a najmä SCHOPNOSť daňovníka zvolený postup pri preukazovaní výdavkov si aj obhájiť.
Môj záver - môžeš (ale v prípade potreby musíš vedieť zdôvodniť prečo NA nedáš do majetku (ved sú odpisy, všetky možno opravy, poistky atp.)

Podľa mňa sa možnosť použiť paušálnu náhradu pri použití nákladného (N1) motorového vozidla, dohodnutú v zmysle § 7 ods. 3 zákona o cestných náhradách vzťahuje len na použitie súkromného nákladného vozidla (autobusu) zamestnanca v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.
Podľa môjho názoru uplatnenie paušálnej náhrady pri vlastnom nákladnom automobile - vychádzajúc zo znenia § 19 ods. 2 písm. e) ZDP - zákon v žiadnom prípade neumožňuje a podnikateľ - FO má nárok len na spotrebované PHM v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Vychádzajúc zo súčasného znenia ZDP sa teda javí ako nanajvýš nevýhodné nezaradiť autá kategórie N1 do obchodného majetku FO.

nuž Paula tvoj príspevok 10 a môj 9 - tu citovaný kontra predchádzajúci príspevok. Všetky sa opierajú o zákon, ale výklad sa líši.
Ja opakujem
čo nie je zakázané, je dovolené.

Všeobecné ustanovenia o daňových výdavkoch sú definované v § 2 ods. j ZDP: "daňovým výdavkom je výdavok (náklad) .... preukázateľne vynaložený daňovníkom.."
Paušálna náhrada nie je preukázateľne vynaložený výdavok, len zákonom stanovený spôsob zahrnutia pomernej časti výdavkov súvisiacich s prevádzkou súkromného automobilu do nákladov. Tento spôsob sa môže použiť len v zákonom vymedzených prípadoch, teda nie systémom čo nie je zakázané, je dovolené.
A v prípade akéhokoľvek stroja, zariadenia atď. nezaradeného do obchodného majetku podľa môjho názoru zákon neumožňuje zahŕňať do daňových výdavkov žiadne náklady súvisiace s ich prevádzkou, či už preukázateľné alebo paušalizované. Aj keď nepochybne slúžia na dosahovanie zdaniteľných príjmov...

Lida + andrej_rv , ďakujem za reakciu a prajem pekný deň

Pridám sa k diskusii. ZDP prešiel vývojom, keď sa o paušálnych náhradách hovorilo, potom sa príslušné ustanovenia vypustili (nikto neuvažoval o tom, že je ich možné zahrnúť, resp. výklady boli, že to nie je možné). Následne sa to opäť do zákona dostalo, ale v podobe dnešného § 19 ods. 2 písm. e), kde sa hovorí iba o "osobnom motorovom vozidle" v súvislosti s paušálnou náhradou. Mám za to, že zámer bol umožniť cestovné náhrady v podobe paušálu práve na osobné automobily, ktoré štandardne obstarávajú podnikatelia aj pre svoje osobné potreby a teda sú spravidla používané na účely osobné aj podnikateľské súčasne. Obstarávanie nákladného (úžitkového) automobilu na súkromné účely je veľmi ojedinelé (s výnimkou automobilov, ktoré majú kategóriu N, ale v skutočnosti slúžia na prepravu osôb a špekulácie s odpočítaním DPH). Cieľom právnej úpravy však bolo ponechať na rozhodnutí podnikateľa zaradenie osobného automobilu do obchodného majetku, pričom u nákladných automobilov, by to bolo neštandardné. Ak má nákladný automobil slúžiť svojmu účelu, predpokladá sa jeho zaradenie do obchodného majetku.

V dostupných výkladoch som sa stretla s podobnými východiskami a so zamietavým stanoviskom k uplatneniu paušálnych náhrad v súvislosti s použitím úžitkových vozidiel.

súhlasím s AVO, argumenty sú jednoznačné, ale je to v rovine výkladu zákona. Naďalej tvrdím, že zákon nezakazuje použiť podporne paušál aj pre iné než osobné MV. A keďže to nie je zakázané, tak je to prípustné. Je na daňovníkovi ako si pr kontrole zdôvodni "neštandardný" postup. Daňová kontrola však tiež nebude mať dostatočné argumenty, aby takto vyčíslené náklady vylúčila zo ZD.

Skúsila som ešte pohľadať a našla som v zovšeobecnených informáciách DRSR k § 19:

Výdavky na spotrebované pohonné látky (po účinnosti novely zákona č. 539/2004 Z.z.)<O:p</O:p
<O:p></O:p>
Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (znenie platné od 1.11.2004) daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu.
Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov vyplýva, že ide len o vlastné osobné motorové vozidlo, nie teda vozidlo prenajaté alebo vypožičané a ani vozidlo nákladné.
(vypracované marec 2005) <O:p></O:p>

áno, ale stále je to v rovine "limitovaných" výdavkov. Ja hovorím o tom, že iné než osobné MV sa využíva na svoj účel, teda na prepravu nákladov, v súvislosti s fakturovanými výkonmi. A použiť paušálnu náhradu ako výdavok na dosiahnuté - preukázané = fakturované príjmy nie je protizákonné, lebo výdavky a príjmy sú v priamej úmere. Je to podporná metóda. Rovnako sa podporná metóda využíva pri stanovení ceny pri fakturácii cestovných výdavkov (mimo témy).
Zákon o DP limituje iné tzv. režijné výdavky v súvislosti s výkonom činnosti, ktorá priamo nevyžaduje nákladné, či iné úžitkové auto.
Zhrniem - paušálom vyčíslené výdavky by som uznala napr. pri Citroen Berlingo, ak ho využíva napr záhradníčka (preváža materiál i brigádnikov k svojim klientom, údržbár, servisný technik (ND, materiál), podobne aj pri iných autách. Ak by si ho však kúpil a chcel takto postupovať "duševne" pracujúci, napr. účtovník, poradca ap. už to také jednoznačné nevidím.
A v tejto problematike treba postupovať individuálne - preto som sa na začiatku oprela o všeobecné zásady vyčíslenia základu dane.

A je Zákon o cestovných náhradách všeobecne aplikovateľný na podnikateľov, teda SZČO? Môžu podľa neho "a priori" postupovať? Týka sa ich?

Mám za to, že nie ... čiže podporný argument v tom veľmi nevidím. .-(

Je aplikovateľný v prípadoch pre stanovenie ceny za cestovné náhrady, bežne sa používa v obchodných zmluvách. A je aj aplikovaný a dokonca uznaný aj pri daňových kontrolách. Ak si s podorou tohto zákona dva podnikateľské subjekty stanovia cenu cestovného - jeden to má v nákladoch/výdavkoch, druhý zasa vo výnosoch/príjmoch. Nevidím v tom rozpor.
Ak SZČO si stanoví paušál na km a neuplatní si odpisy ani výdavky na opravy, poistné a iné náklady súvisiace s prevádzkou vozidla (okrem PHM), a pritom preváža tovar, materiál či ľudí v priamej súvislosti s výkonmi podľa predmetu činnosti a teda s fakturáciou odberateľovi - tiež to DU nebude napádať. A považujem to za preukazný výdavok - samozrejme ak je jasne vedená KJ.

tak dobrú noc všetkým online poraďákom.

Tak tento argument by pri daňovej kontrole podľa mňa asi ťažko prešiel. To by si potom podnikateľ tak isto mohol paušalizovať náklady napr. na výrobnú budovu nezaradenú do podnikania (tiež fakturuje príjmy) alebo na hocičo iné.
Už som spomínal, že § 2 písm. i) jednoznačne hovorí o preukázateľných výdavkoch. A to paušál rozhodne nie je. A už vôbec nie na stroj nezaradený do obchodného majetku. Kedy a na čo a v akej výške sa môže použiť namiesto preukázateľných výdavkov paušál, jednoznačne stanovuje zákon. A nejde tu o limitované režijné výdavky - ak podnikateľ používa nákladné auto na čosi iné ako výkon činnosti mimo miesta pravidelného výkonu práce, môže si uplatniť výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. l). Nič viac, žiadny paušál. Ak mu je to málo resp nepokrýva mu to náklady, môže si auto zaradiť do podnikania. Nakoniec, v tom vyjadrení DRSR, čo pripla AVO, je to napísané na konci úplne jednoznačne.

pridám sa k tejto zaujímavej téme a dám príklad:
vlastník auta je manžel nepodnikateľ,
manželka podniká a použiva osobné MV - vedie knihu jázd, zaplatila cestnú daň,ale si ju nemôže dať do nákladov, odpisuje si náklady na PHM a 6,2 Sk/km,
toto isté auto nepravidelne používa na podnikanie aj syn /cestná dan je zaplatená/, účtuje si iba spotrebované PHM, môže mat uzatvrenú zmluvu na príležitostný prenájom MV od svojho otca za úhradu npr. od najazdených km?

Nevidím v tom problém, aby mal takúto zmluvu uzatvorenú.

a ak výška nájomného bude odvodená od počtu odjazdených k, napr. sadzbou 6,20 Sk/km, zasa sa aj v tejto situácii podporne využije zákon o cestovných náhradách. Prečo by mal byť podnikateľ SZČO od tejto možnosti ukrátený?