Zbierka zákonov č. 40/2009
5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny
deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene
a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej
zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín.
Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký
počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ
poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca
výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy
sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného
v jednotlivých krajinách považuje čas odletu
lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 16).

§ 16
Vylúčenie súbehu náhrad
(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi
za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky
stravné v eurách v rozsahu a za podmienok
ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi
stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže
uplatniť § 5 ods. 3.
(2) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína
a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku
na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej
mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice,
odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo
príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva
vstupná a výstupná hraničná kontrola; § 15 nie je
v tomto prípade dotknutý.
(3) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína
a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady
poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúce
podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom
(§ 3).
(4) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína
na území Slovenskej republiky a končí sa v zahraničí,
a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí
a končí sa na území Slovenskej republiky, na
posúdenie rozhodujúcich časov na vznik nároku na náhrady
poskytované v eurách alebo v cudzej mene sa primerane
uplatnia ustanovenia odsekov 2 a 3.

Kolegovi, ktorý použil svoje MV, vyplatíš náhrady podľa zákona o CN, a tomu druhému? na základe čoho mu chceš vyplatiť cestovný lístok, veď žiadny nemá, on cestoval MV s kolegom.

Pravda je kdesi uprostred. Ten, čo išiel vlastným autom, bude mať nárok na náhrady - ale použitie vlastného auta mu musí pred cestou odsúhlasiť nadriadený. Ten tiež rozhodne, či dostane náhrady podľa km (teda amortizáciu 0,183 EUR/km plus spotrebované PHM), alebo len do výšky cest. lístka.

U toho druhého to je diskutabilné. Podľa mňa ale firma, keď ho vyslala, musela počítať s nejakými náhradami za cestnovné. Tým, že on sa rozhodol na cestu použiť auto iné než firmemné, je možné mu priznať náhradu v cene cestovného lístka. Vo vyúčtovaní potom uvedie, že použil dopravný prostriedok "AUS" (súkromné auto).

Konieckoncov keď ho ten kolega viezol, tak je možné, že mu musel prispieť na benzín, takže možno to pre neho ani nebolo zadarmo. Firma by vyplatením náhrady vo výške cest. lístka nebola v škode, pretože ten lístok by mu musela kúpiť tak či tak, keby išiel autobusom či vlakom. Takže pre firmu to nebude náklad navyše. Ak je vôľa nadriadených zamestnancov dať mu tieto náhrady, tak mu ich dajte. Firmu to nezabije a zamestnancovi pár euráčov pomôže.

Tiež ma toto zaujíma. Asi sa opýtam blbosť, ale v letenke je čas prepočítaný a uvedený v SEČ ? bez zohladnenia časových pásiem ?, alebo ako, lebo mám taký dojem, že do protinožcov s prestupom trvá cesta smerom tam podla údajov v letenke o dosť dlhšie ako tá istá cesta smerom späť podla údajov a časov v letenke....predpokladám že časový posun teda nezohladňujem a vychádzam pri prepočte cestovných náhrad presne z časov uvedených v letenke, že ? a ked sú v jeden deň 2 medzipristátia , tak každú krajinu počítam od odletu z predchádzajúcej až po nasledujúci odlet a tá kde vyjde najdlhší čas budem preplácať, hej ?

Vždy sa berie prechod hranice, a od toho času sa počítajú hodiny v danej krajine. Napr. ak ide autom aj cez 3 štáty, tak musí byť v cesťáku napísané kedy prekročil ktorú hranicu príslušného štátu.

no a mam tu taký cesták...išli z do Španieska...ale išli takto:
z Ba do Viedne- cez hranicu presli o 12,15
z Viedne im letelo lietadlo do Madridu o 16,15 a boli tam o 19,40...ako s takým vyúčtovaním cesty, stravného...naspäť išli rovnako

ved to máš vyššie odcitované
(2) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína
a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku
na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej
mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice,
odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku
začiatok ZSC = 12,15
koniec - zasa dátum prechodu SR hranice

Chcela som napísať, že sa to prepočíta podľa hodín v každom štáte , ale napadlo ma pozrieť inam, tak prikladám - možno pomôže:

Komentár (výklad): K § 13
Zákon o cestovných náhradách
Účinnosť: 1. 4. 2005, 1. 1. 2009
Autor(i): Ozimý Vladimír, Ing.
Zákon tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§5) definuje aj stravné pri zahraničnej pracovnej ceste. Zákon vymedzuje rozdielne časové pásma ako pri tuzemských pracovných cestách, a to:
a) do 6 hodín (vrátane),
b) od 6 do 12 hodín (vrátane),
c) nad 12 hodín.

K týmto časovým pásmam je zadefinované stravné v eurách alebo v cudzej mene pre zahraničnú pracovnú cestu, pričom základné sadzby stravného ustanoví na každý kalendárny rok Ministerstvo financií SR opatrením (ods. 2 a 3) (č. 482/2010 Z. z.):
a) do 6 hodín patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) od 6 hodín do 12 hodín patrí zamestnancovi 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

V praxi by mohli nastať problémy, čo sa stane v prípade, ak zamestnanec strávi počas zahraničnej pracovnej cesty čas vo viacerých štátoch. V ods. 5 je práve zadefinovaný postup:
a) zamestnancovi sa prizná stravné platné pre krajinu, kde strávi počas kalendárneho dňa najviac hodín,
b) zamestnancovi sa prizná stravné, ktoré je preňho výhodnejšie, ak strávi rovnaký čas vo viacerých krajinách.

Vo všeobecnosti platí, že zahraničná cesta začína prekročením hranice. Avšak ak je dopravným prostriedkom lietadlo, zadefinovalo sa do ods. 5, že za čas strávený v jednotlivých krajinách sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku. Tento časový test sa používa pri nároku na stravné pri zahraničnej ceste, pričom sa použije len v prípade, že sa posudzuje nárok na stravné podľa času stráveného v jednotlivých krajinách v zahraničí. Podľa tohto ustanovenia sa nebude postupovať v prípade, ak pôjde o prípady uvedené v § 16 (pozri komentár).
Príklad:
Zamestnanec v rámci zahraničnej pracovnej cesty letí z Paríža do Prahy. Odlet lietadla je 5. 2. 2011 o 13:00 hod. Vracia sa späť na druhý deň, pričom odlet lietadla z Prahy do Paríža je o 13:00 hod. V akej výške má zamestnanec nárok na stravné.
Keďže čas odletu lietadla sa považuje za čas, kedy je zamestnanec už v krajine príletu, potom na účely zahraničnej cesty začína zamestnancovi plynúť čas nároku na stravné pri zahraničnej ceste v prvý deň o 13:00. V prvý deň strávil zamestnanec v ČR 11 hodín a vo Francúzsku 13 hodín. Podľa zákona mu vzniká nárok na stravné platné pre Francúzsko. Na druhý deň mu odlieta lietadlo o 13:00 z Prahy. Pre účely strávenia času a nároku na stravné v zahraničí sa mu počíta čas do 13:00 v ČR a od 13:00 vo Francúzsku. Keďže v ČR strávil 13 hodín, má nárok na stravné v sume základnej sadzby stravného platného pre ČR.
Informácia:
Nesleduje sa teda čas príletu ani skutočný čas odletu. Ide sa podľa letového plánu a hraničný čas je čas odletu určený v letovom poriadku.
Zamestnanec je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu z Košíc do Budapešti. Pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom. Nástup na pracovnú cestu je 7. 2. 2011 o 10:00 hod. zo sídla spoločnosti. Ukončenie pracovnej cesty je 9. 2. 2011 o 11:00 hod. Zamestnancovi bolo poskytnuté stravovanie v prvý deň večera, v druhý deň celodenné stravovanie a tretí deň raňajky. Na aké stravné má zamestnanec nárok? Vreckové zamestnávateľ zamestnancovi poskytol v sume 10 % stravného (od 1. 1. 2011 je vreckové fakultatívne). V tuzemsku trvala pracovná cesta menej ako 5 hodín, čím mu nevznikol nárok na stravné a zamestnávateľ sa nerozhodol mu ho podľa § 5 poskytnúť.
Zamestnávateľ bude postupovať pri určovaní výšky stravného podľa § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách.
Prvý deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 11:00 hod., čím mu začal plynúť nárok na stravovanie pri zahraničnej pracovnej ceste. Keďže v prvý deň strávil v Maďarsku viac ako 12 hodín, vznikol mu nárok na stravné v základnej sadzbe ustanovenej MF SR, t. j. 39 eur. Keďže mu bola v prvý deň poskytnutá večera, stravné sa kráti o 35 %. Za prvý deň vznikne zamestnancovi nárok na stravné vo výške 25,35 eura.
Druhý deň:
Nárok na stravné nevzniká.
Tretí deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 10:00 hod. V Maďarsku strávil 10 hodín, čím mu vznikol nárok na stravné vo výške 50 % z 39 eur, t. j. 19,5 eura. Keďže mu boli poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa kráti stravné o hodnotu 39 x 0,25 = 9,75 eura. Za tretí deň má zamestnanec nárok na stravné vo výške 9,75 eura.
Pri vyúčtovaní vzniká zamestnancovi nárok na stravné 39 + 9,75 = 48,75 eura.
Zamestnanec má nárok na vreckové vo výške 10 % zo stravného (§ 14). Vreckové sa počíta zo stravného, ktoré nie je krátené o poskytnuté jedlo.
Zamestnanec má nárok na vreckové:
a) v prvý deň 3,9 eura,
b) v druhý deň 3,90 eura,
c) v tretí deň 1,98 eura.
Zamestnávateľ okrem stravného vyplatí zamestnancovi aj vreckové vo výške 9,78 eura.
Pre ods. 6 až 11 platia rovnaké pravidlá ako pri tuzemskej pracovnej ceste (častá zmena pracoviska, krátenie stravného, preukazovanie zabezpečeného jedla, nárok pri prerušení zahraničnej pracovnej cesty).

Mám ďalšiu otázku ale to je už o domácej pracovnej ceste...Zamestnanec bol na školení vlastným autom a bol taj aj s kolegom...môžem majiteľovi auta vyplatiť cestovné podla spotreby a auta a jeho kolegovi vo výške cestovného lístka a k tomu doložím výšku cestovného lístka z internetu?

ďakuje

podľa mňa kolega mal odvoz zabezpečený - nie je dôvod mu priznávať náhrady.

Neviem ako mal podpísaný cestovný príkaz, akým dopravným prostriedkom mal povolené ísť na pracovnú cestu. My to u nás riešime tak, že povolíme cestu svojim autom /ale pozor aby si boli vedomí v prípade havárie následkov!!!, ale vyplatíme len do výšky cestovného - majú urobenú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Neviem prečo by sa nemohlo vyplatiť cestovné aj druhému cestujúcemu. Podľa internetu si vytlačím koľko stojí autobus či vlak a priložím k cestovnému príkazu. Záleží tiež ako to máte v smernici. Ja by som sa pozerala na to tak ako zamestnancovi dať a nie ako nedať.

Prosím Vás keď išiel zamestnanec na servis s autom aj tam mam mu dať diety keď bol dlhšie ako 6 hodína keď bol na obchodnom stretnutí tiež poradte mi Prosím.

1. Nie, podľa Zákona o CN to nie je PC.
2. Tu je stravné podľa času trvania PC.

Tweety, z uvedeného sa nedá jednoznačne určiť, či ide o PC alebo nie. Treba to posudzovať v kontexte pracovnej náplne zamestnanca. Ak to bol zamestnanec autodopravy a firma má sídlo v NR a on išiel odniesť služobné auto do servisu v BA, počkal na opravu o potom sa vrátil späť, tak to je možné považovať za pracovnú cestu.

Katka, to, či to bola prac. cesta alebo nie, musíš posúdiť ty alebo nadriadený toho pracovníka. AK išlo o PC, tak má nárok na náhrady, ak s tým autom bol mimo pravidelného pracoviska viac, ako 5 hodín.

Rovnako je to s tým obchodným stretnutím - firma musí posúdiť, či je to pracovná cesta, alebo nie. Alebo napíš viac podrobností, z čoho budeme môcť posúdiť charakter cesty.

Dobrý deň, prosím Vás chcela by som poradiť...mam zahr. cestovný príkaz kde cieľ cesty bol Cristchurch - Nový Zéland
1.deň KE - BA
2.deň BA - Viedeň - Dubai -má nárok na stravné na SR a potom neviem či stravné v Dubai alebo podľa konečného cieľa cesty
3.deň Dubai- Bangkok- Christchurch - podľa krajiny, kde strávil viac času - resp. kde je to pre zamestnanca výhodnejšie? alebo podľa cieľovej destinácie.
4-6 deň Christchurch
7 deň cesta späť rovnaký prípad

Neviem teda,či mám prepočítavať cestu letecky s prestupmi podľa jednotlivých krajín, alebo podľa cieľa pracovnej cesty Ďakujem všetkým za odpovede

Prosím Vás o odpoveď príp. odkaz na zákon. Ak zamestnanec bol v Prahe odlet 11:20 Prílet Košice 12,45. Bol v Čechách do 12 hodín alebo nad 12 hodín. Berie sa za prechod hranice ČR-SR a ukončenie zahraničnej služobnej cesty prílet do Košíc 12,45, alebo odlet z Prahy 11,20?

ďakujem

§ 16 ods. 2: rozhodujuci je cas príletu lietadla na SR. v tvojom pripade teda ide stravne nad 12 hodin.

ďakujem a súhlasím, bolo to u mňa 50/50, ale potvrdili mi to aj iný účtovníci takže ešte raz vďaka,