Toto bolo publikované v poradcovi:

Potrebné vedľajšie výdavky nie sú legislatívne presne definované. Sú nimi všetky potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vzniknú v súvislosti s plnením úloh na pracovnej ceste. Posúdenie konkrétnych výdavkov je v právomoci zamestnávateľa, prípadne podnikateľa ako daňovníka, ktorý musí posúdiť a rozhodnúť, ktoré výdavky bolo potrebné nevyhnutne a účelne vynaložiť, aby boli splnené všetky úlohy na pracovnej ceste. Potrebnými vedľajšími výdavkami je napr. poplatok za telefón, fax, parkovné, vstupné na veľtrh a výstavu, poplatok za použitie diaľnice, výmenu šekov, za použitie garáže a pod. K tejto problematike vydalo ministerstvo financií usmernenie č. 3181/2002-72, ktoré bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2002 a podľa ktorého sú nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou uznané za daňové výdavky, pričom diaľničná známka je uznaná za daňový výdavok v nutnej preukázanej výške (t.j., ak napríklad bola služobná cesta vykonaná v zdaňovacom období jedenkrát, uzná sa za daňový výdavok len diaľničná známka, resp. hodnota vo výške vydávanej známky s platnosťou na najkratšie obdobie). Rovnako havarijné poistenie motorového vozidla zamestnanca používaného na pracovné cesty (poistenie majetku uhradené zamestnávateľom, ktorého dôsledky a náhrady škody by v prípade neuzatvorenia zmluvy znášal zamestnávateľ napr. podľa § 420 Občianskeho zákonníka) je možné považovať za daňový výdavok (ide len o prípady, ak zamestnávateľ k výkonu služobných ciest z preukázateľných dôvodov namiesto vlastného vozového parku umožňuje používať súkromné vozidlo, pričom k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo práve z dôvodu výkonu pracovnej cesty, resp. obvyklého používania súkromných motorových vozidiel na pracovné cesty). Ak je však havarijné poistenie uzatvorené na dobu dlhšiu, ako je trvanie výkonu pracovnej cesty (t.j. napr. ročná doba), pričom motorové vozidlo je priebežne používané na výkon služobných ciest, je možné do daňových výdavkov započítať najviac polovičnú sumu uhradeného poistného (t.j. pri daňových výdavkoch je zohľadnené, že ide o súkromné motorové vozidlo slúžiace predovšetkým na osobné účely a zároveň aj na výkony, ktorých výsledkom je zdaňovaný príjem).
Spoločným znakom uvedených skupín výdavkov je, že sa preukazujú konkrétnymi dokladmi a že sa stávajú daňovými výdavkami v preukázanej výške.
Do skupiny potrebných vedľajších výdavkov zaraďujeme aj také výdavky, ktoré nie sú daňovo akceptované ako výdavky znižujúce základ dane, ale ktoré museli byť vynaložené na to, aby sa splnili úlohy na pracovnej ceste. Patria medzi ne výdavky spojené s pohostením, poskytnutie kvetov a darčekov, výdavky za občerstvenie na hotelovej izbe z tzv. minibaru, výdavky na fitness v hoteli, úhrada pokút v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na pracovnej ceste.
Sadzba základnej náhrady zohľadňuje cenu vybraných osobných motorových vozidiel, ich amortizáciu, údržbu, drobné opravy, náklady na mazadlá, oleje a pomocné náplne, na pneumatiky, poplatok za umývanie auta a povinné zmluvné poistenie. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje napr. havarijné poistenie, poplatok za použitie diaľnice, poplatok za parkovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky tieto vymenované poplatky si môže zamestnanec nárokovať od zamestnávateľa v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na účely pracovnej cesty.

zaujima ma to preto, lebo som na DRSR nasla nasledovne:

Otázka:
Zamestnanec využíva súkromné motorové vozidlo na služobné cesty. Okrem základnej náhrady a náhrady za spotrebované pohonné hmoty predložil zamestnanec na preplatenie vedľajšie výdavky, ako sú parkovné, diaľničná známka a pod. Sú uvedené vedľajšie výdavky daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa ?

Odpoveď:
Náklady na pracovné cesty vo výške nároku podľa zákona o cestovných náhradách sú uznanými daňovými výdavkami daňovníka - zamestnávateľa, pričom podľa § 4 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patria aj náhrady preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. To znamená, že napr. zaplatené parkovné v súvislosti s výkonom pracovnej cesty zamestnanca, po zaúčtovaní v účtovníctve zamestnávateľa a predložení vyúčtovania pracovnej cesty zamestnancom, je súčasťou základu dane. Pokiaľ ide o uznanie nákladu na zakúpenie diaľničnej známky, táto je uznaná za daňový výdavok v nutnej preukázanej výške (bod 15. Usmernenia MF SR č. 3181/2002-72 publikovanom vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2002).

tak teraz fakt neviem, co vsetko je v tej zakladnej nahrade...

Na jednom školení o CN som sa dozvedela, že na zmenu základnej náhrady sa sledujú parametre (cca 20). Ak sa zmení určitý počet nahor alebo dole, mení sa aj základná náhrada. Už si presne nepamätám, čo bolo v tých parametroch, ale diaľničná nálepka tam URČITE nebola, lebo v tom čase, keď sa zaviedla základná náhrada, diaľničné nálepky ešte neboli vymyslené.

Toto potvrdzuje aj článok objavený v HN:
Sadzba základnej náhrady zohľadňuje cenu vybraných osobných motorových vozidiel, ich amortizáciu, údržbu, drobné opravy, náklady na mazadlá, oleje a pomocné náplne, na pneumatiky, poplatok za umývanie auta a povinné zmluvné poistenie.
Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje napr. havarijné poistenie, poplatok za použitie diaľnice, poplatok za parkovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky tieto vymenované poplatky si môže zamestnanec nárokovať od zamestnávateľa v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla na účely zahraničnej pracovnej cesty.
Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok, uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla.
Zdroj: http://hnonline.sk/c1-21295315-servis

nemusíš, ale nie sme tu všetci 24 hodín denne.
Ako je tu viackrát spomenuté, na cestu je potrebná DN určitej hodnoty. tak sa môže preplatiť len tá hodnota.
Čiže určite nie ročná, aj ked by sa oplatila.
Prax - nemám s tým veľké skúsenosti, spravidla si to zamestnanci neúčtujú, lebo sa berie za pravdepodobné, že DN využívajú hlavne pre svoje súkromné účely.

Prvá možnosť je správna. Zákon o CN
§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.

v základnej náhrade sú náklady na údržbu, servis auta, nie vedľajšie náklady v súvislosti s pracovnou cestou.
JA akceptujem stanovisko drsr - mám na to rovnaký názor.

Teda, ak tomu chápem správne...bločky za parkovanie a diaľničné známky mám dať normálne do účtovníctva na 518 a nie ako súčasť cesťáku na 512.. a mám tie doklady brať ako normálne doklady do účtovníctva a uplatniť DPH ?

nie - ja by som to dala tiež normálne, ale na 512. Sú to jeho cestovné náhrady, na ktoré má nárok v súvislosti s cestovným. A určite žiadnu DPH by som neodpočítavala.
Dôvod, že je to daňovo uznaný náklad a že má na náhradu zamestnanec nárok ešte neznamená, že sa mení účtovanie z 512 na 518.

dakujem KEJKA.. takze cela suma na 512/333

a co ak zamestnanec kupi cesku dialnicnu znamku rocnu, pretoze tam maju nejake ksefty a teda je predpoklad, ze ju bude vyuzivat cely rok, ale stane sa nieco, kvoli comu sa o 10 dni rozhodne, ze nechce vyuzivat svoje sukromne auto na firmene ucely a zozenie sa auto do firmy, na ktore sa potom kupi nova dilanicna znamka...
treba nejak alikvotne vypocitavat tych 10 dni, alebo tam tento doklad do uctovnictva ani nedavat?

ci na to musim zalozit novu otazku?