Osobne som za dom. Nejde tu len o náklady - v dome ich človek môže ako tak uregulovať, ale aj o iné veci: Pre deti je podľa mňa dom na nezaplatenie. Moje vyrastali tak, že spali v kočíku na vzduchu na dvore, keď podrástli zamkla sa bránička a mohli sa hrať dosýta pod dozorom starších detí napr. zo susedstva. Naučili sa určitým vzťahom, ktoré sa dajú vybudovať len skúsenosťou. Ak čosi nie celkom kóšer vyviedli mimo domu, vždy sme sa dozvedeli... Je pravdou, že bývame vo väčšom meste, kde nie je problém so škôlkou, školou, krúžkami atď. a na ulici, kde naše deti sú už štvrtou generáciou tých istých rodín, čiže každý každého detailne pozná.
Deti od malička pomáhajú, sú tu zvieratká, dokonca jeden sused má koňa, vedia, že staršej susede treba pomôcť s nákupnou taškou. Už som písala, že aj starí rodičia v dome pre mňa boli neoceniteľní a moje ratolesti vyrástli bez zbytočného zhonu a problémov.
Nevýhodou pre človeka ktorý nie je zvyknutý je fyzická náročnosť takého bývania. Aj malý pozemok chce svoje, opravy robíš sám, treba niečo natrieť, opraviť - zabezpečuješ sám. Ale zase len v rozsahu aký človeku vyhovuje.
Výhoda - čosi dopestuješ či už pre úžitok alebo potešenie, v noci klepeš rezne a nikto nebúcha na stenu, deti skáču a v izbe hrajú futbal a nikomu to nevadí, nikto pod Tebou, nad Tebou, nikto nefajčí na balkóne a Tebe to ide do izieb. Hudbu si pustíš kedy chceš a ako hlasno chceš. Pre mňa bývanie v dome znamená určitý druh nezávislosti. Napríklad keď sú v lete horúčavy, pootváraš okná, dvere, urobíš prievan, alebo si ľahneš do tieňa na záhrade...
Poznám však ľudí, ktorí by v dome nebývali za ten svet, relaxujú v nákupnom centre a je im dobre. Takže individuálne, ale pre mňa panelák nie je.....