Dobrý deň,má tu niekto skúsenosť ako je to s dlhodobou neprítomnosťou žiaka v škole?
Syn ( 17r. ) mal úraz pred dvoma mesiacmi - zlomenina stehennej kosti.
Nepríjemné! Traumatológ aj hematológ sa vyjadrili, že z ich hľadiska pokiaľ sa tak cíti, môže na pár hodín do školy.
Špecialisti dali možnosť - ich vyjadrenie je logické Školu máme len cez cestu oproti domu .
Veľká výhoda! V škole ho ale odmietli, že kým je vypísaný tak tam nemôže
Somarina - nemá predsa náklazlivú chorobu, ani nie je nepríčetný - len pohybovo obmedzený - hlava je predsa v poriadku! . Poprosila som triednu nech poverí aspon niekoho kto si dôsledne píše poznámky nech pustúpi zošity k ofoteniu cez spolužiaka čo býva vedľa nás..do dvoch hodín po mojej návšteve v škole mi napísala sms, že nemá na to čas a nech nám ich
niekto donesie
Keď to nie je schopná ona, nech chlapec obvolá spolužiakov -čky a nech mu dačo donesú. Okrem toho, prídu k nemu kamaráti - bude veselo..
Odvtedy prešli dva týždne, chcela som ho už dať do školy,nahlásili sme mu rehabilitačné cvičenie na ráno,aby potom mohol na vyučovanie,.. ale teraz sa ohrádzajú s tým, že kým chodí s barlami takže by boli s ním len problémy
aké problémy? Žeby barly? Veď to nie je zbraň. a že aj tak už bude musieť robiť skúšky zo zameškaného učiva
hovädina jak mraky! tak nech ho necháme doma až kým nebude bez barlí. Dohodli sme sa že mu urobia rozpis aspon na konzultačné hodiny, s tým že ho tam zoberiem, alebo niekto ho odprevadí cez cestu..dnes mal mať prvú, mal ho odprevadiť spolužiak. Do obeda mi volala triedna ktorá s ním mala mať hodinu nech sa nachystá na iný predmet ako sme sa dohodli na 14hod. A 20 minút pred začatím dohodnutej konzultácie, ked sa dozvedela že ho odprevadí spolužiak mi nepríjemne zavolala ako si to predstavujem, lebo vraj na tých vyučovacích hodinách musím byť s ním.. Na moju otázku, že ako to dnes tak spravíme, lebo som zamestnaná mimo mesta a do 20 minút si to nestihnem zariadiť v práci a dostaviť sa, a moj návrh nech dnešok tak obsolvujú bezo mnaa že na ostatné si zoberiem v práci dovolenku, že syn je už na ceste,.. reagovala maximálne neústretovo a hodiny zrušila
Obrátiť sa na zriaďovateľa školy s popisom situácie - neprofesionálny prístup pedagóga - ten má učiť a nie určovať. A mali by byť radi, že chlapec sa chce učiť..
..už som zúfalá, som s ním sama, za posledné dva mesiace som bola viac v nemocnici a po lekároch ako v práci, do školy ho nechcú aj ked je schopný tam prísť, len by mu dlhšie trval presun medzi učebňami na barliach..
Presuny nie je problém - postupne by chlapec na barlách aj zdravých predbehol Som aj rozmýšľala že mu neprítomnosť v škole u lekára ukončím napriek ich nesúhlasu, však z lekárskeho hľadiska je už schopný, už aj bez barlí prejde kde tu kúsok, sádru nemá, len ortézu ..
tak ukončiť - ortéza už len fixuje ale asi by si na neho sadla učiteľka ešte viac
no skúsila by - diskriminácia jak vyšitá!.
Má niekto skúsenosť, radu ako riešili dlhodobú neprítomnosť žiaka v škole..a či škola môže po nás chcieť nech je doma z dôvodu že čo ak sa mu niečo stane kým má barle a nie celkom mobilný ako iné deti...
mám (teda moja švagriná - krstňa po zlomenine lonovej kosti po mesiaci už chodí (teda vozí ju - niekedy ale ide na autobuse s barlami) do školy 35 km. Žiadne skúšky nerobila, dostala len podmienku - dobehnúť zameškané učivo.