prof. Ing. Jaroslav Valášek, PhD.
SvF STU v Bratislave
Katedra technických zariadení budov
1. Ohľadom znenia vyhlášky 358 / 2009 Zz sa môžem zamerať predovšetkým na problematiku
teplej vody, preto z položených otázok odpovedám len na prvú. Podľa vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 Z. z. a aj jej nového znenia (§ 9 ods. 1) sa náklady na prípravu
teplej vody delia na základnú zložku (10
%) a spotrebnú zložku (90
%). Tento paragraf dopĺňa aj údaj o mernej spotrebe energie na výrobu teplej vody (TV) v prípade, že v objekte nie sú inštalované určené meradlá. Toto rozdelenie je logické za predpokladu realizovania energeticky úsporného energetického systému TV navrhnutého podľa platných technických noriem a právnych predpisov.
Ak sa nová vyhláška odvoláva na vyhlášku MH SR č. 152/2005 Z. z., počíta s tým, že teplota vody pri konečnom spotrebiteľovi je najmenej 45 °C a najviac 55 °C.
Teoretická potreba tepla na ohrev 1 m3 pitnej vody je pri prvej teplote 40,6 kWh/m3, pri druhej teplote 52,2 kWh/m3.
Pri rovnakých nameraných prietokoch vo dvoch bytoch platí spotrebiteľ za spotrebnú zložku rovnakú sumu. Odberateľ s teplotou 45 °C však zaplatí za dodanú tepelnú energiu o 28
% viac než odberateľ s teplotou TV 55 °C. Ako sa to spravodlivo odzrkadlí v 10-percentnej základnej zložke?
Pri mernej spotrebe 75 kWh/m
3 na výrobu energie podľa novej vyhlášky je pri konečnej teplote 55 °C účinnosť ohrevu 70
%, pri teplote 45 °C je to dokonca 55 %. O aké distribučné systémy TV tu v čase prísnych energetických hodnotení ide? Alebo tento údaj len zvýhodňuje dodávateľa tepla?
Celkovo by som vyhlášku hodnotil takto:
a)
Vyhláška nezohľadňuje terminológiu používanú v iných právnych predpisoch (vyhláška MVaRR SR č. 311/2009 Z. z.) a v technických normách STN EN, respektíve STN. V STN EN 806-1 (2003) sa v čl. 5. 1 okrem iného uvádza, že „pitná voda musí byť vhodná na ľudskú spotrebu, môže sa rovnako používať na varenie, umývanie a hygienické účely (pri teplote najviac 95 °C počas prevádzkovej poruchy)“.
b) Vzhľadom na teplotu je to potom studená alebo ohriata pitná voda, respektíve teplá voda, skrátene TV.
Z definície je zrejmé, že vodovod v budovách nedodáva žiadnu úžitkovú vodu, ako je uvedené v názve vyhlášky.
b) Vzhľadom na hygienickú bezpečnosť a možnosť bezproblémovej platby za spotrebovanú TV pri inštalovaných určených meračoch prietoku sa v druhej časti tejto normy platnej od roku 2005 uvádza, že:
- podľa čl. 3.4.2 sa musí v systéme s prevádzkovou teplotou 60 °C zabezpečiť teplota TV nepretržite počas
- 49 rokov (z celkovej životnosti 50 rokov sa na termickú dezinfekciu s teplotou 80 °C predpokladá 1 rok);
- výpočtová teplota výstupnej vody z ohrievača je 60 °C a teplota TV pri vstupe cirkulačného potrubia do zásobníka môže poklesnúť najviac
- o 5 °C. Z uvedenej požiadavky vyplýva, že na najnepriaznivejšom mieste distribučného systému TV môže klesnúť teplota TV na asi 57 °C (potom je používanie vodomerov legitímne a spravodlivé);
- vo vyhláške sa používa termín množstvo vody. Z fyzikálneho hľadiska ide o objem, vyjadrovaný v litroch alebo v kubických metroch. V § 10 ods. 4 písm. d) sa dodané teplo udáva v kW, malo by to byť v kWh.
- Vzhľadom na to, že pri spracúvaní novej vyhlášky sa neakceptovali bežné európske štandardy pre distribučné systémy TV – u nás prevzaté a v technickej praxi používané od roku 2003 –, hodnotím znenie tejto vyhlášky v oblasti problematiky teplej vody negatívne.
Pokračování...
http://www.asb.sk/tzb/vykurovanie/no...epla-3637.html