Ak mám byť úprimná, nerozumiem tejto téme.
Žijem v obci, v ktorej ešte ani jeden róm, nedostal nič od obecného úradu, nič pre nich nebolo postavené.
Ó áno, máte pravdu. Koľko dávok zo štátnej kasy ide na tú ,,háveď" mesačne, koľko peňazí ide na ich zdravotnú starostlivosť, koľko prostriedkov ide mesačne na podporu odňatých a opustených rómskych detí.
Ale to je len jedna strana mince.
Teraz tá druhá...
Zamýšľam sa nad tým, čo by som sa tak naučila o živote a spôsobe žiť, keby som bola dieťaťom z osady. Incest, hlad, bieda, smrad, zima, smilstvo, fet, alkohol, dym a tak dokolečka dokola, nič iné, len od rána do večera to isté.
A čo urobil štát, aby to zmenil, čo si urobil Ty Samo, aby si to svojou troškou JA zmenil.
Čo ste urobili Vy všetci preto, aby to tak nebolo?
Keď im nedokážete pomôcť, tak im dajte pokoj.
Lebo aj malé cigánske dieťa cíti bolesť, hlad a smútok. Neveríte?