Lubko, chceš si vypracovať stratégiu prežitia, keď nik netuší čo nás čaká?
Veď kus zeme máš, takže od hladu neumrieš. Najviac nás väčšinu asi trápi fakt, čo ak nestihneme splácať pôžičky a zavesí sa na náš LV exekútor.
Ak vieme predvídať takúto hrozbu, tak potom treba riešiť v predstihu to, aby tá strecha nad hlavou ostala.
Sme konzumní. Nielen hypotéky, ale rôzne spotrebné úvery ohrozujú naše strechy. Takže sa viac nezadlžovať a splácať načas.
Nerada si spomínam na obdobie spred 20 rokov, keď som žila v Srbsku. Hyperinflácia, prázdne obchody a do toho časom prišli nálety NATO.
Ľudia v mestách naozaj hladovali, no viediečania netrpeli hladom. Ale vždy si pomohli. Každý mal niekoho niekde na vidieku a prežilo sa.
Najdôležitejšie bolo zabezpečiť hodnotnú stravu pre deti, potom sa myslelo na starcov, zabezpečiť nevyhnutné lieky a ostatní dokázali prežiť o chlebe a káve.
Práve skupina ochrancov - teda stredná generácia, ak ju mám takto nazvať sa zháňala v tom čase pre seba po káve a cigaretách, keď už boli naplnené brušká detí a starých rodičov. Fajčiť začali aj tí, čo dovtedy nefajčili.
Štastie mali rodiny, ktorých chlapi neboli odvedení do JNA.
Ale keby sme mali rátať s takouto alternatívou a neustále na ňu myslieť, zbláznili by sme sa.
Tuhé rodinné vzťahy sú zárukou dobrých, aj zlých časov. Takže sa teš zo života. Vždy existujú alternatívy ako prežiť. Niekto to nevie ani s plným vačkami a často sú chudobné rodiny šťastnejšie, ako tie bohaté.