Pokiaľ už nejaká spoločnosť hrozí trestným oznámením, tak nie som si istá, či nezatajila, alebo napr. uviedla nepravdivé údaje, pretože pre finančné spoločnosti nie je ťažké overiť si, či klient už čerpá nejaký úver, ale aj to, akú má disciplínu pri jeho splácaní. Ak poskytovateľ úveru zistí po tom, čo poskytol úver, že klient predložil sfalšované potvrdenia, prípadne, že klient poskytol nepravdivé údaje vo svojej žiadosti o úver, môže podať trestné oznámenie. Klient sa týmto konaním dopustil trestného činu úverového podvodu prípadne podvodu. V prípade preukázania spáchania týchto trestných činov hrozí mu trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 12 rokov v závislosti od závažnosti jeho konania (a samozrejme výšky spôsobenej škody). Hovoríte, že zobrala niekoľko úverov, t.j. k naplneniu zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase dojednávania úveru konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu so spôsobením mu škody. Ak až po uzatvorení zmluvy o úvere vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť tento záväzok a ktoré nemohol v čase uzatvárania zmluvy ani predvídať, ak inak bol v tom čase schopný záväzok splniť, alebo ak bol síce schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal alebo dodatočne konal s úmyslom peniaze vôbec nevrátiť, potom jeho konanie nemožno považovať za trestný čin úverového podvodu. Všetko teda závisí od okolností prípadu. Môže aj nemusí to skončiť ako trestný čin, podrobnosti vie zrejme najlepšie Vaša matka.

K tomuto dodám len jedno, pokiaľ by v trestnom konaní bola obvinená z niektorého z trestných činov (podľa toho ako som uviedla v predchádzajúcom príspevku), môže byť odsúdená (či už podmienečne, alebo nepodmienečne), tak či tak úhrada dlhu by išla občiansko-právnym konaním. T.j. v rozsudku (v trestnej veci) by bola uvedená výška škody a prípadne povinnosť jej náhrady, ale vymáhať by si to predmetná spoločnosť musela aj tak v občianskom konaní. Ak už tak neurobila alebo nie je vec už u exekútora. Trestné konanie je jedna vec a vymáhanie dlhu ako takého druhá vec.

...údaje nie sú predsa podstatné.....

Aj o vrahovi súd rozhoduje na základe trestného činu a nie o údajoch sa jedná predsa .......

Neplatila úvery u viacerých ( použila si množné číslo )...takže sa jedná asi aj o nie malú sumu...
Kde nie je schopnosť alebo neochota platiť , nuž len súd musí rozhodnúť ... a ten koná IBA na základe trestného oznámenia ....

tak ak tomu spravne rozumiem je iba inak povedane ako vybavíme si to súdnou cestou hej? Ale je to to iste len to znie strašidelnejšie

a este nemoze ist napr. sediet? Alebo sudca nariadi ze ma xy platit ale ked napr. uz jej strahavu z platu veci a nic jej neostane aky je cca dalsi postup