Aj ja som niečo také účtoval a je to problém. Banka vedie taký účet tak, aby sa nedal použiť na podnikateľské účtovníctvo. Myslím, že sa to volalo vtedy sporožírový účet. To znamená, že vedie ho nie za ucelený mesiac a rok, ale za rôzne intervaly, neopisuje jednotlivé prípady úhrad, ale denné obraty jednou sumou a pod. To tie naschvály preto, aby podnikateľ neviedol občiansky účet, ktorý je lacnejší než podnikateľský. Keby to bol Tvoj účet tak Ti poradím, aby si si zaviedla podnikateľský. Ale viem, že takú potrebu klientke nikdy nevysvetlíš. Lebo čím viac jej budeš vysvetľovať, tým ona bude menej chápať.
Ja som u toho podnikateľa viedol napokon iba pokladničné obraty. Pomohol som si logikou, že on podnikateľský účet vlastne žiadny nemá. Aj keď ho má hlásený na daňovom úrade. Ak je na účte 90% obratov súkromných, niet čo riešiť. To, čo mu nabehlo ako podnikateľský príjem na sporožíro, som doložil faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom ... akože peniaze dostal na sporožíro, vybral ich a vložil do pokladne ako tržbu. A s výdavkami opačne. Ak zaplatil zdravotné poistenie, dal som ho ako výdavok z pokladne - na preplatenie toho, čo on uhradil zo sporožíra. Samozrejme, že dokladom o úhrade poisťovni bol samotný výpis, ale účtoval som jeho preplatenie z pokladne. Výdavky som identifikoval z denných obratov a dokladoval príkazmi na úhradu jednotlivých súm s prijímacou pečiatkou banky. Stav na účte som nepovažoval za podnikateľský a ignoroval som ho, či už bol kladný, alebo záporný. Ak peniaze v pokladni nestačili, doplňoval som ju fiktívnym vkladom podnikateľa. Po dvoch rokoch som toto účtovníctvo napokon vzdal. A jedným z viacerých dôvodov bolo to, že podnikateľ nevedel pochopiť, prečo by na svojom účte mal niečo meniť.