...citujem:...snažím sa správať k nemu ako k iným i keď nepatrí medzi mojich obľúbencov.


..a ja....no, asi to decko cíti, že triedu delíš na obľúbených a iných..a dáva ti to patrične na vedomie...a ak to ty cítiš tak, že ti to vadí, zmeň svoje správanie a ber triedu ako celok-všetkých rovnako...možno by bolo dobre si s ním sadnúť, opýtať sa, čo sa mu stalo a kde cíti krivdu...alebo porozmýšlaj, či si niečo nevedomky ty neurobila...lebo minca má vždy dve strany..

So zvýrazneným treba pracovať ...je to dieťa .Veľmi sa čudujem a zarazilo ma, že toto napíše niekto ako pedagóg ....viac nenachádzam k tomu slov .

Zitka a čuduješ sa? Už od škôlky je to tak, že sú obľúbené detičky a tie ostatné. Len profesionalita tu asi nestačí. Treba tu osobnosť učiteľa, vychovávateľa, pedagogického pracovníka ako takého.

niečo mu urob, nech má sopliak dôvod zazerať

pre ostatných: je prirodzené, že nepatrí medzi jej obľúbencov, keď je zlé. Netreba decko v každom smere ospravedlňovať a viniť všetkých ostatných, potom vyrastajú rozmaznaní drzí sopliaci, ako to vidíme všade naokolo

Majka ja som zareagovala , pretože mám dojem, že pani vychovávateľka nemá zrejme ešte takú prax .....a možno nemá ani dieťa .Neviem, nechcem sa tým dotknúť zadávateľky, ale tak to je sila ...na jednej strane pátra, že prečo dieťa prejavuje voči nej nenávisť a na druhej strane priznáva , že nepatrí dieťa k jej obľúbencom, tak to sa trošku na zrelú ženu nepodobá. Medzi deťmi či už v škôlke,alebo v škole sa rozdiel robiť nemá.Aspoň tak by to malo byť .Ja mám dvoch vnukov a oboch rovnako mám rada, nemôžem hovoriť o obľúbenosti,či neobľúbenosti.Tak ako som čítala vyššie, dieťa vie vycítiť,kto ako k nemu pristupuje - s tým súhlasím.

Neviem, možno sa mýlim, ale zostala som zarazená .

Súhlasím, nemôžu nám prerásť cez hlavu .Všetko má svoje hranice .
Ale chyba niekde musí byť a po tej treba pátrať .
Však vidíme čo sa deje , takéto vzťahy môžu mať aj dosť vážne následky .....

Jasné, súhlasím s Tebou, veľmi dobre viem, čo si tým chcela povedať. Zadávateľka sa vlastne dobrovoľne priznala k tomu, že tamv správaní žiak učiteľ niečo nie je v poriadku a myslím si, že žiak je v tom(možno) nevinne.

Som rada, že si ma pochopila. Možno inak uvažujem, ale vzťahy s deťmi v školách by sa vonkoncom nemali riešiť na internete.To je záležitosť škola-dieťa-rodič.Ja osobne , ak by učiteľka alebo vychovávateľka moje dieťa riešila na internete, tak zrejme by som nebola veľmi zhovievavá, pretože taká do školstva nepatrí .
A už končím .......idem radšej pracovať , lebo ma to moooc zarazilo ..... .

Na Ped. fakultu by sa mali robiť talentové skúšky aj s psychologickým profilom.
A to sa vyjadrujem k tejto téme aj preto, lebo v rodine aj trochu širšej štyria učitelia, aj autor učebníc a riaditeľ ZŠ.
Z prežitého si osobne myslím, že neexistuje zlý žiak (v zmysle hnusné dieťa vrátane pubertálneho veku), iba slabý učiteľ, ktorý nevie zaujať a zvládnuť celú triedu.

Zitka, súhlasím, ak má už nejaký ten rok odučený, mala by to riešiť inak. Ale aby som ju trošku aj pochopila, možno je príliš mladá a neskúsená učiteľka, tak jednoducho chcela nejakú radu.

... dívam sa - téma je dobre zaradená - Učitelia....
Neviem, koľko z daných príspevkov napísali učitelia - ako rodičia (starí rodičia) máme rozhodne iný a najmä emocionálny pohľad na podobné veci...
Už len to, že zadávateľka témy zverejnila túto tému, svedčí o tom, že asi s tým chce niečo urobiť, že ju to možno osobne mrzí... možno nie je dlho v praxi, potrebuje poradiť..
... mňa osobne by tiež na....štvalo, keby mi v otázkach účtovníctva radili odborníci i iných oblastí.

P.S. ... na svoje staré kolená rozhodne viem, že by som v súčasnej dobe prácu v oblasti výchovy (cudzích) detí nevykonával za nič na svete.

Inak tento druh nesympatií pracuje na rovnakom princípe ako aj u dospelých ľudí, každý poznáme tie pocity z kontaktov s ľuďmi, s ktorými sme sa stretli v živote po prvýkrát a neocitli sme sa okamžite s nimi na rovnakej vlne. Ide o to, či sú to spriaznené duše, alebo naopak.
Lenže v škole by sa nemal pedagóg odchýliť od profesionality. Pretože raz bude problém.

Presne o zvýraznené ide.Inak súhlasím s Tebou v celom znení , len som brala zreteľ, že je to dieťa .
Poznám vychovávateľku, ktorá vraví ...všetkých ich v triede bez rozdielu mám rovnako rada, ale viac sa venujem deťom, ktoré sú "živé" ....

Keď chce jedinec zbrojný preukaz , musí prejsť psychologickými testami , či je normálny ...
Potom dostane ( po splnení aj iných náležitostí ) to príslušné povolenie na to oprávnenie ...
Keď mu drbne v bedni ( a to už musí byť fakt dôvod - viď Devínska - Harman ) , tak to je už iná káva ...vždy je tam ale nejaká príčina , dôvod ...

Lenže ak pedagóg delí decká na obľubencov a tých druhých , holt to je už jak prepálená cibuľa ...
Veď pedagóg dodrbe niekedy žiaka jemu zvereného aj na dlhé obdobie - roky ...

Takže ktorý jedinec je horší ( fest nadsadený príklad )...:
Vlastník ZP a aj zbrane , ktorý vystrieľa pár neprispôsobivých
Alebo
Pedagóg , ktorý dodrbe v každej triede zopár jednotlivcov každým rokom ...???

ja by som to otocila-tvojej k nemu. Myslis, ze dieta nevyciti? nechape? preco mas oblubencov a menej oblubenych? take ucitelky mam najradsej. Skoda,len tych deti na 1.stupni, maju zaklad do zivota.

... vôbec ma neteší, že za pár dní vstupuje do ostrej prevádzky Nová Porada so svojou podivnou vizážou (sľubujúca však kvalitatívny posun v úrovni príspevkov - odpovedí, ktoré majú za cieľ poradiť zadávateľovi otázky) ... ak sa podívam na doteraz najužitočnejšiu odpoveď (#15) na zadanú tému, tak začínam chápať Richarda, prečo asi pristupuje k daným zmenám.... áno, Porada je verejný portál, nie je to však blog politický, ani spoločenský (aspoň som to tak chápal) - ale miesto, kde si mohol každý verejne požiadať o radu, pomoc,.... od odborníkov, ktorí mali zrovna chuť a čas (z)odpovedať na danú otázku... žial, jej deformácia je už strašne, strašne veľká.

P.S. ... musel som uviesť odvolávku na číslo "najužitočnejšieho" príspevku v čase písania tohoto môjho - našťastie už tam figuruje kvalitatívne lepší.

Po prečítaní ma napadol vtip ... : Sedí napitý Slota v kaviarni a zahmleným pohľadom zaregistruje pri neďalekom stole Vietnamca. Chvíľu ho pozoruje, až kým Vietnamec nezaregistruje pohľadom jeho. Vtom Slota nevydrží a skríkne na neho : ... noooo, čo škúliš na mňaaa ...tyyy MMMaďďďarrr !!?
Skús vylúčiť prvé podozrenie, či chlapec dobre vidí, alebo aj dobre počuje. Dieťa, ktoré má problém so zrakom pri snahe zaostriť zrak, môže vyzerať, ako keby zazeralo. Ak sa tento hendikep spojí s pozorovaním učiteľky ... v úsilí, aby mu niečo neušlo .... pohľad je priamejší, dlhší, sústredenejší, viac napätý. Vo chvíli, keď ho zaregistuješ, môže vyzerať ako nevysvetliteľné zazeranie. Druhá vec ... možno sa podobáš na niekoho, výzorom, alebo aj hlasom, kto mu už v živote nejako ublížil. Chyba nemusí byť ani v Tebe, ani v ňom. Daj mu šancu odpovedať pred triedou na niečo, čo by mal určite vedieť. Ak to bude vedieť, pochváľ ho. Ak to nebude vedieť, tak po skončení hodiny choď k nemu a povedz mu ... nebuď z toho smutný, aj ja som v tvojom veku mala problém, tiež som vždy všetko nevedela. Polož mu ruku na plece, alebo ho pohlaď po hlave, dotyk robí zázrak. A uvidíš, ako zareaguje, či sa jeho chovanie nezmení. Učiteľka musí deťom ukázať okrem iných schopností aj to ... že má srdce a pozitívne emócie. Poslednou vecou, ktorú by som zisťoval je ... či má dieťa dostačujúce rodinné zázemie, zvlášť citové ... u matky. Ak nie, tak môže cítiť skrytú frustráciu ku každej žene v autoritatívnom postavení.

...konečne k téme.

Áno, každý problém v živote by sa mal riešiť najskôr osobnou komunikáciou. Nepoznám inú cestu. V škole plus veľkou motiváciou jedinca.

Musím dať súhlas.
Niekedy to zájde až do extrémov, o ktorých netuší ani rodič dieťaťa, nevšimne si to ani vedenie školy. A spolužiaci? Ak sú to prváci, tak ktovie. Sama elementaristka sa mi priznala, učiteľka môjho prvého dieťaťa prváka, že si vôbec nevie rady s jedným žiakom. Bola jej nesympatická i matka samotná, chlapec sa nanešťastie v tomto prípade aj na matku podobal. "Keď vidím jeho, akoby som videla jeho matku." Bola to učiteľka s tridsaťročnou praxou a tvrdila, že prvýkrát v živote jej tento chlapec tak trieštil hodiny, že nebola vôbec schopná vyučovať. Do vyrovnávacej triedy nepatril. Nakoniec to vyriešila tak, že chlapec sa prakticky vôbec nezúčastňoval na vyučovaní, pretože upratoval skrine v triede vzadu za lavicami. Vrecká s TV úbormi, pomôcky a pod. Situácia sa nakoniec vyriešila sama dlhodobou PN vyučujúcej.
Toľko k individuálnemu prístupu, keď rodič nechce, nevie, alebo nedokáže spolupracovať s učiteľom a keď nastúpi ešte aj neprekonateľná averzia medzi nimi.
Ale verím, že jediné krásne gesto voči chlapcovi mohol urobiť zázrak v jeho duši. Tak ako som tu už niekde na Porade spomínala, čo je úlohou učiteľa. Nielen učiť. Pozdvihovať, motivovať.
Deti vycítia v triede všetko. Majú nezdeformované senzory.