Pokyn DR SR k zákonu č. 621/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona platného do 31.12.2007 ani z osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách nevyplývala daňovníkovi povinnosť výšku náhrady za spotrebované pohonné látky preukazovať dokladmi o nákupe pohonných látok. Postačujúce bolo, aby daňovník preukázal cenu pohonných látok platnú v čase použitia
vozidla. Takýmto preukazným dokladom však nemusel byť doklad o nákupe pohonných
látok.
Naproti tomu, ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, alebo využije vlastné nákladné motorové vozidlo, postupuje pri uplatňovaní výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona. Výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa tohto ustanovenia je daňovník povinný preukázať dokladom o nákupe pohonných látok.
Keďže pri preukazovaní spotreby PHL boli zákonom uvedené rozdielne postupy medzi
prípadmi preukazovania spotreby PHL podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 2 písm. l) zákona, s účinnosťou od 1.1.2008 sa do ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona
doplnilo, že aj takýchto prípadoch, t.j. ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, na cestovanie v súvislosti s výkonom podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, t.j. spotrebu pohonných látok musí rovnako ako podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona preukazovať dokladom o ich nákupe.