Príklad:
Kúpiš stroj za 1200 Eur (na faktúre za stroj máš 1000 + 200 DPH, ak kupuješ od plátcu DPH).
Na stroji vyrábaš výrobky a kus chceš predávať za 12 Eur.
Vyrobíš 100 kusov.
Neplátca DPH:
Za stroj zaplatí 1200. To je celé jeho výdavok.
Výrobky predáva za 12, celá suma je jeho príjem. (predpokladajme, že iný materiál neplatí, nekupuje, nepotrebuje)
Plátca DPH:
Za stroj zaplatí tiež 1200.
Z toho 1000 je jeho výdavok, 200 ide do priznania DPH, má nárok na odpočet (daňový úrad "vráti").
Ak výrobky predáva rovnako za 12, tak z toho len 10 je jeho. 2 eurá musí poslať daňovému úradu.
Ak vyrobí 100 výrobkov, Nezarobí 1200, ale len 1000. Predáva za 12 (10 + 2 DPH).
Dvesto má poslať daňovému úradu z tých 100 predaných výrobkov a 200 za stroj mu má daňový úrad vrátiť.
Na DPH priznaní bude niekde + 200 a pod tým -200, teda dokopy nula.
Ak by vyrobil menej ako 100 výrobkov, bude mať nadmerný odpočet, niečo mu daňový úrad vráti.
Ak vyrobíš viac, tvoja daňová povinnosť bude väčšia ako 200 eur a teda budeš posielať peniaze daňovému úradu (odvedieš DPH) .
Je s tým spojenej kopec byrokracie, celá DPH je len zložitý stroj, z ktorého v celoštátnom meradle niekto kradne obrovské peniaze.