Škoda, že si neuviedla koľko máte rokov. Či obaja pracujete. Ako prispievate do spoločnej domácnosti.
Rodinné právo u nás ťahá za kratší koniec aj v týchto prápadoch.
Ak je to vzťah z lásky a nie riešenia nejakého iba vzťahu pre prítomnosť nech už z akéhokoľvek dôvodu, rovno sa ho spýtaj, či vzťah spečatíte manželstvom. Že sa už raz popálil, to ešte neznamená, že to musíš akceptovať. Okrem toho predpokladám že si skôr mladší ročník a sama ešte nemáš deti.
Ak sa nechce ženiť a ty sa chceš vydávať, nechceš žiť ako druh a družka, začni sa stavať na vlastné nohy. Roky ti budú iba pribúdať, nie ubúdať.
Napr. v Kalifornii sa po rozvode prihliada, koľko spolu počas manželstva partneri prežili a po rozvode manžel platí nejakú sumu za každý spolu prežitý rok. Som toho názoru, že je to pomerne spravodlivé pre všetky manželky a najmä s deťmi, žena vkladá či chce alebo nechce vo väčšine prípadov oveľa viac vlastného času na úkor svojho rozvoja do domácnosti. Po rozchode u nás jej to nikto nikdy nevynahradí. Čas sa nedá vrátiť späť a začať odznovu s tým istým potenciálom.
Ja by som od neho odišla. Pretože sa skutočne môže
stať kedykoľvek čokokoľvek a budeš nezabezpečená, začínať od nuly. To nie je vypočítavosť, ale číra realita. A doba nie je jednoduchá. Váž si samú seba, a maj rada aj samú seba.
Ide o to, že aj muži veľmi často prichádzajú do vzťahu alebo manželstva s holou riťkou, ale málokedy aj odchádzajú, ak ich vlastná žena postaví na nohy, dostane do spoločnosti, popri nej si na jej popud ešte aj zvýši vzdelanie. Nakoniec je ešte rada, že nestihne zdevastovať celú rodinu aj s domácnosťou.
Porozmýšľaj o svojom osude. Je v tvojich rukách.