úprimnú sústrasť. Vychovávať v tejto dobe deti je na houby.
Deti teraz majú kopec iných možností, ktoré sú samozrejme príjemnejšie. Osobne by som odporúčal posunúť všetky voľnočasové aktivity, kým nie sú spravené úlohy. Zaužívať denný rytmus, že po návrate zo školy sa napapá, porozpráva s maminkou/ocom/starou mamou, a porobia si úlohy. (Úlohy by si mala robiť sama, zadanie by mala chápať sama) Ak nechápe, tak nie je v správnom ročníku, ale pravdepodobnejšie je, že sa jej nechce a čaká, že to za ňu spraví niekto iný. Až potom sa pôjde hrať. Ak sa bude najprv hrať a potom sa má učiť, je to zbytočný boj a "preprogramúvanie" na "prácu". Je samozrejmé, že malá bude skúšať svoje zbrane - plač, výhovorky, trucovanie, ale to je "normálne". Rodič sa MUSÍ s tým vedieť vysporiadať.
Dôslednosť je nutná - čo rodič povie, to musí splniť. Najhoršie pri výchove sú prázdne "vyhrážky". A druhé najhoršie sú "úplatky", lebo bez nich dieťa nespraví nič, čo rodič chce.
Teraz je moderné brať nezvládnuteľné dieťa ako poruchu, chorobu, hyperaktivitu. Pre doktorov je jednoduchšie napísať papier, ako povedať rodičovi, že nevie vychovávať dieťa. To nik nechce počuť. Ľahšie je zvaliť to na dieťa, či na nikoho, ako na rodiča.
Celkovo je ťažké do niečoho nútiť dieťa, ktoré 6 rokov nič nemuselo. Na to treba ísť postupne od malička. ukázať, že každý člen rodiny má svoje povinnosti, primerane veku. Nedávno som videl zoznam, ako by sa malo dieťa v ktorom veku zapájať do domácich prác. Len to chce dôslednosť rodičov a ich čas. Nie posadiť decko pred telku či dať do ruky tablet. A na večeru balík čipsov, lebo decko nič iné nezje... Samozrejme, zapiť kofolou, lebo decko nič iné nevypije...
Odkaz na zapájanie detí do domácich prác:
http://www.eduworld.sk/sk/ucime-deti...dnosti!zaid=95
edit: niekomu sa možno zdá, že píšem off topic, ale všetko so všetkým súvisí. nechuť do učenia je následok predošlej výchovy a vybudovaných návykov detí a rodičov. A samozrejme platí všetko, čo písali iní - pomaly, povzbudzovať, čas na hru, atď.