Zamestnanec, ktorý dostáva mesačný plat a je odmeňovaný podľa zákona č.553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (a teda má nárok aj na 30%-príplatok za prácu v sobotu a/lebo v nedeľu) odpracoval v sobotu 1 pracovnú zmenu v trvaní 7,5 hodiny „čistého času“.
Za tento deň dostane teda zaplatené nasledovne:
A – plat za odpracované hodiny vo výške 1,0 (t.j. tak ako v každý iný svoj pracovný deň), a k tomu:
B – príplatok za prácu v sobotu vo výške 0,3
C – príplatok za prácu nadčas (lebo je to nadčas) vo výške 0,6
Teda celkovo dostane zaplatené 1,9 určitej sumy (resp. má na to nárok).
Ak sa ale dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna namiesto príplatku za prácu nadčas, čo dostane zaplatené potom?

Ja som si doteraz myslela, že dostane 1,3 sumy (t.j. A+B) a namiesto C (0,6) si bude čerpať náhradné voľno, za ktoré ale dostane náhradu mzdy nie vo výške 0,6, ale 1,0.
(Inými slovami – pre zamestnávateľa je v takomto prípade výhodnejšie nadčas aj s ďalšími príplatkami vyplatiť vcelku, lebo to bude vo výške 1,9 za 1 deň. Pri čerpaní náhradného voľna to však bude 1,3 + 1,0 v deň náhradného voľna, teda v celkovej výške 2,3 – čo je výhodnejšie pre zamestnanca.)

Teraz som sa však stretla s názorom, že ak sa dohodnú na čerpaní náhradného voľna, tak príplatok za nadčas vo výške 0,6 (časť C) zamestnanec nedostane, vyplatia mu len príplatok za prácu v sobotu vo výške 0,3 (teda časť B), a časť A vo výške 1,0 dostane zaplatený vlastne až v ten deň, keď si bude čerpať náhradné voľno.
(Toto je výhodnejšie pre zamestnávateľa, pretože zaplatí „naviac“ len 0,3 (B – 30%-príplatok za prácu v sobotu), kým zamestnanec oproti 1. prípadu „príde“ o sumu vo výške 1,6.)

Ako je to ale v skutočnosti???

(Ospravedlňujem sa, ak niektoré pojmy používam inak, než ako sú definované v zákonoch, ale som laik, dúfam však, že sa z môjho vyššie uvedeného popisu dá pochopiť, o čo mi ide...)

Ďakujem!