Nedá, toto záložné právo je v súlade s § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Výmaz záložného práva


V praxi sa fyzické aj právnické osoby veľmi často stretávajú so situáciami, v ktorých sú nehnuteľnosti zaťažené záložným právom. Tieto skutočnosti vyplývajú z príslušných listov vlastníctva a katastrov nehnuteľností. V našom článku sa dozviete akým spôsobom dochádza k výmazu záložného práva na nehnuteľnosti.

Záložné právo sa zriaďuje viacerými formami. Vyplývajúc z ust. § 151b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ"), záložné právo možno zriadiť (1) písomnou zmluvou o zriadení záložného práva, (2) schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, (3) rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo (4) zákonom. Ustanovenie § 151d OZ definuje čo môže byť zálohom a na čo možno zriadiť záložné právo. Predmetom nášho článku je nehnuteľnosť, preto sa ďalej budeme venovať tomuto predmetu záložného práva. Podľa ust. § 151e je na vznik záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom potrebný jeho zápis do katastra nehnuteľností.

Záložné právo môže zaniknúť v zmysle ust. § 151md ods. 1 viacerými spôsobmi, jedným zo spôsobov zániku záložného práva je jeho vzdanie sa záložným veriteľom tak, ako predpokladá písm. c) predmetného zákonného ustanovenia. Aj napriek tomu, že na vznik záložného práva je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, na jeho výmaz v prípade vzdania sa záložného práva záložným veriteľom je potrebné podať návrh na výmaz záložného práva tzv. záznamom.

Po zániku záložného práva sa teda vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra (v prípade nehnuteľností katastra nehnuteľností), ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva, v našom prípade preto bezodkladne po vzdaní sa záložného práva záložným veriteľom. Výmaz záložného práva sa z katastra nehnuteľností následne vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

Dodajme, že podpis záložného veriteľa v žiadosti o výmaz záložného práva nemusí byť úradne overený, takisto nie je povinnosťou úradne overiť podpis záložného veriteľa na samotnej listine, ktorou sa vzdáva záložného práva.

Vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva tvorí prílohu návrhu na výmaz záložného práva. V prípade, ak je záložným veriteľom právnická osoba, vyhlásenie, ktorým sa právnická osoba vzdáva záložného práva, musí podpísať príslušný štatutárny orgán právnickej osoby, teda spoločnosti.

Vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa svojho záložného práva by malo obsahovať špecifické atribúty. Je vhodné špecifikovať účastníkov právnych vzťahov k príslušným nehnuteľnostiam, to znamená všetky identifikačné údaje fyzických osôb, alebo právnických osôb. S odkazom na zásadu právnej istoty je vhodné uviesť údaje o záložnom veriteľovi, záložnom dlžníkovi a prípadných záložcoch, ak ide o osoby odlišné od záložných dlžníkov.

Ďalej je potrebné špecifikovať nehnuteľnosti podľa (1) katastrálneho územia, (2) pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, (3) pozemku evidovaného ako parcela registra „C" alebo parcela registra „E", (4) druhu pozemku a výmery pozemku, (5) súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, (6) čísla bytu alebo nebytového priestoru, (7) čísla poschodia, (8) čísla vchodu a (9) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, (10) súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený. Pokiaľ je nehnuteľnosť predmetom spoluvlastníctva viacerých vlastníkov, uvádza sa taktiež podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vo vyhlásení o vzdaní sa záložného práva sa tiež uvedie miesto a čas jeho spísania.

http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-...alozneho-prava