Okamih, keď dôjde k zániku - zrušeniu BSM - bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval a do nehnuteľnosti investoval vlastné peniaze, sa môže ohodnotiť nehnuteľnosť so stavom v čase zániku BSM, bez ohľadu na stav nehnuteľnosti v čase vyporiadania (samozrejme pod podmienkou, ak mu vec má zostať). Opotrebenie vecí i náklady sa započítavajú. Vyporiadanie BSM teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní BSM je preto veľmi dôležité správne určiť cenu jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 1. januára 2004 bola zrušená vyhláška MS SR č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalec do uvedeného dátumu určoval cenu, išlo o tzv. vyhláškovú cenu, ktorá bola oproti reálnej sume takmer vždy podstatne nižšia. V súčasnosti znalec určuje všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pojmom všeobecná cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnú vec) podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží.

http://ficek.sk/vysporiadanie-bsm-sp...lov-sudom.html

atď

https://www.google.sk/search?q=hodno...98._7qR6YvYyeA