Pokiaľ sa to robí dvoma "káblikami" - teda dvoma kontaktmi - meria sa potentiál napätia medzi nulovým vodičom (vodičom bez napätia, spätným vodičom, ochranným vodičom) a vodičom s napätím (fázový vodič). Ukáže sa pritom rozdiel napätí medzi týmito dvoma vodičmi (230V). Prístroj fyzicky prepojuje tieto dva vodiče a meria elektromagneticky tento rozdiel (napr. Vadaska), elektronicky porovnávacím členom.


Obyčajná skúšačka však len určuje, ktorý vodič je pod napätím - je to na základe rozdielu potenciálov medzi vodičom a tebou. Prístroj neprepája fyzicky živý vodič so zemou, nulovým vodičom - rozdiel sa zisťuje kapacitne.

.
Rozdiel sa pozná podľa toho, že u toho druhého "typu sa MUSÍŠ dotýkať jednej časti prístroja (kovová čapička, kontakt z vodivej gumy a pod.), inak to nie je schopné merať.

Jednoduché vysvetlenie asi nieje . Elektrinu nikto ešte nevidel ,iba pocítil.

Meranie dotykom skúšačky na meraný vodič a pridržiavaním " terčíka " na skúšačke je iba orientačné meranie, a je ho možné prevádzať iba v spojení zo zemou. Ináč "nefunguje" . Npr.: ak sa postavíte na suchý rebrík ,tak takýmto spôsobom sa dutnavka na skúšačke nerozsvieti, pretože meranie takýmto spôsobom neuzavrie obvod.( " fáza" - skúšačka - terčík - pridžiavojúci sa človek - zem.)a tak isto na suchých drevených podlahách a pod . A presnosť meranie je veľmi nespoľahlivá - namerané je všetko nie len fáza ,ale aj naidukované napätie a pod.

Meranie pomocou dvoch vodičov - meraný obvod sa uzatvára cez skúšačku a je možné merať aj na " rebríku " , ale u striedavých obvodov nevie určiť fázový vodič.

A preto tá kombinácia na skúšačke : jedným meraním určím "fázu" a druhým meraním ju skontrolujem ,vylúčim indukované napätie a zároveň skontrolujem nulový vodič.

Každé meranie je práca pod napätím , na ktorú je potrebné byť vyškolený a ovládať svoj merací prístroj. Meraniu predchádza výpočet, vlastné meranie ,porovnanie vypočítanej hodnoty s nameranou a vyhodnotenie merania.