Organizovanie pracovneho casu nemoze byt podmienene ochotou zamestnanca.
Pracovny cas planuje zamestnavatel.
Pri 200 hodinach mesacne nemoze ist o dohodu, teda jedine trvaly PP s nerovnomerne rozlozenym pracovnym casom.
Zamestnavatel musisi pracovny cas organizovat tak, aby zamestnanec priemerne za 4 mesiace naplnil pracovny fond svojho pracovneho uvazku.
Pri nerovnomerne rozlozenom pracovnom case sa pocita hodinova mzda jednoduchsie - a aj to zamestnanci vidia "spravodlivejsie", zvycajne je totiz problem pri mesacnej mzde, ze dostanu taku istu, bez ohladu na to, kolko zmien mali v dany mesiac naplanovanych.