Ani do ZP ani do SP sa urcite neplati v tomto pripade poistne.
Nasleduju len moje uvahy k tejto teme. Uvedena odpoved v pripade SP podla mna priamo zo zakona nevyplyva, ale vyplyva z vykladov, stanovisk SP, ktorymi si zakon prekrutila na svoj obraz. A ktory zamestnavatel sa bude natahovat, ze to nie je celkom koser podla zakona, ked raz poistovna peniaze nechce ? Podla nich sa aj max. vymeriavaci zaklad prepocitava na dni, za ktore sa plati poistne, hoci priamo v zakone (par.138, ods.17) je uvedeny prepocet aj minima aj maxima na dni, pocas ktorych poistenie trva. PN je len vylucena doba, poistenie pocas nej nadalej trva. A trva aj pocas So a Ne. Vyklady su ake su, lebo v pripade So a Ne a PN a minima, by platil zamestnanec poistne aj z prijmu, ktory nema a to tvorcovia zakona nechceli, len im to nevyslo a v pripade maxima, by bez tohto vykladu doslo v niektorych pripadoch k prekroceniu "pomyselneho" maxi.DVZ pre PN, ktore SP automaticky vychadza ako rocny uhrn max.vymeriavacich zakladov/365. Nechapem, preco to uz nie je v novelach upravene tak ako chcu. Raz je nutne postupovat slepo podla zakona, raz akoby ten zakon nebol, ale to sme vlastne len my slepi, ze ho nevidime tak ako ho chce vidiet jeho predkladatel. Niekto uz napisal, ze prestal hladat logiku v zakonoch. Ale kazdy zakon musi mat logiku a urcite bol aj s nejakou logikou prijaty, len to sem tam nevyjde a potom to treba cim skor napravit. Moje optimisticke skusenosti su, ze sa to tak aj deje - hoci niekedy to trva dlhsie. Rychlejsie to ide tam, kde nerezignujeme a ozyvame sa, ked v niecom vidime nezmysel.