Ak zamestnanec odmietne ísť na testy, bude sa musieť z práce uvoľniť, pretože tzv. pandemickú DPN nedostane. Na webovej stránke "somzodpovedny" sa uvádza: "Ak zamestnanec dobrovoľne nepôjde na test a ostane v domácej karanténne, je to prekážka v práci na strane zamestnanca, a nie je to prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný o prekážke v práci informovať u svojho zamestnávateľa čím skôr, a požiadať ho o pracovné voľno. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, príp. schváliť zamestnancovi čerpanie dovolenky, alebo pôjde o pracovné voľno bez náhrady mzdy - takomto prípade ale musí zamestnávateľ umožniť zamestnancovi "odpracovať zameškaný pracovný čas". Ak zamestnanec, ktorý nechce absolvovať testovanie, požiada zamestnávateľa o pracovné voľno kvôli karanténne, nemôže automaticky počíta aj s náhradou mzdy. Tento systém má motivovať ľudí, aby išli na bezplatné testy, ktoré organizuje štát."

Podľa platnej legislatívy si zamestnávateľ testovanie na koronavírus vynucovať nemôže. V súčasnej dobe sa tieto testy robia na základe rozhodnutia lekára alebo sa osoby môžu nechať testovať dobrovoľne a za testovanie zaplatiť, príp. sa osoby môžu nechať testovať dobrovoľne v rámci celoplošného štátneho testovania. Ak zamestnanec nepôjde na test, nebude môcť ísť do práce, nakoľko na základe rozhodnutia vlády SR sa uplatní "zákaz vychádzania".

Upozornenie: V Zbierke zákonov vyšlo oznámenie pod č. 290/2020 Z.z. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 678 z 22.10.2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020. S účinnosťou od 24.10.2020 do 1.11.2020 platí na celom Slovensku zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce, cesty na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti či zabezpečenia nevyhnutných potrieb, či pobytu v prírode v okrese bydliska. V okresoch Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín a Bardejov platia prísnejšie pravidlá, kde občania môžu využívať výnimky zo zákazu vychádzania len v prípade, že budú mať negatívny výsledok PCR testu alebo antigénového testu. Ten nesmie byť starší ako 23.10.2020.

Do práce tak budú môcť ísť len tí občania, ktorí sa zúčastnia testovania a budú mať negatívny výsledok testu. Tí občania, ktorí sa nezúčastnia testovania, nebudú môcť ísť do práce a podľa vyjadrenia ministra práce na TB pôjde o prekážku v práci na strane zamestnanca, kedy zamestnávateľ bude povinný zamestnanca ospravedlniť, ale bez náhrady mzdy. POZOR, v Zákonníku práce však dôvod "zákaz vychádzania" na vznik takejto prekážky v práci na strane zamestnanca nenájdeme. Ako má teda zamestnávateľ postupovať? Podľa § 141 ods. 3 ZP zamestnávateľ môže (nie je povinný!) poskytnúť zamestnancovi:

• pracovné voľno aj z iných dôvodov ako vymenúva Zákonník práce, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy [§ 141 ods. 3 písm. b)]
• zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť tzv. neplatené voľno, alebo sa s ním dohodne, že za čas trvania „dobrovoľnej karantény“ mu poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy [§ 141 ods. 3 písm. c)]
• pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr [§ 141 ods. 3 písm. d)].

Zamestnávateľ môže, ale nie je povinný takto postupovať. Takže rozhodnutie je na zamestnávateľovi.

​​Prekážka v práci z dôvodu všeobecného záujmu podľa § 136 ZP

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V súlade s § 137 ods. 4 písm. d) ZP občianska povinnosť je aj činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám. Slovné spojenie "činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám" nie je v zákone bližšie určená. Takže možno uvažovať, že môže ísť napr. aj o účasť na celoštátnom testovaní.

Príklad: Zamestnanca, ktorý sa zúčastní testovania, zamestnávateľ ospravedlní v práci. Prednostne by sa však mal zamestnanec zúčastniť testovania mimo svojho pracovného času. Ide o pracovné voľno bez náhrady mzdy, a ak pôjde o celodennú neprítomnosť, zamestnávateľovi vzniká oznamovacia povinnosť aj voči sociálnej a zdravotnej poisťovni.
V kolektívnej zmluve však môže byť dohodnuté, že pôjde o pracovné voľno s náhradou. mzdy, príp. aj zamestnávateľ sa môže dohodnúť priamo so zamestnancom, že pôjde o pracovné voľno s náhradou mzdy.

Dobrovoľná karanténa

Tí občania, ktorí sa nezúčastnia testovania, nebudú môcť ísť do práce a zostanú v 10 - dňovej dobrovoľnej karanténe. Podľa vyjadrenia ministra práce pôjde o prekážku v práci na strane zamestnanca, kedy zamestnávateľ bude povinný zamestnanca ospravedlniť, ale bez náhrady mzdy.
V súlade s § 141 ods. 3 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
V súlade s § 144a ods. 1 písm. b) ZP ako výkon práce sa posudzuje aj doba pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
V súlade s s § 144a ods. 2 písm. a) ZP ako výkon práce sa neposudzuje doba výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno.

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ poskytne (nie je to povinnosť zamestnávateľa) pracovné voľno, ktoré si zamestnanec odpracuje, vždy sa poskytne s náhradou mzdy, pričom toto voľno si musí zamestnanec dodatočne odpracovať. V čase, kedy čerpá voľno s náhradou mzdy, ide na pracovnoprávne účely "výkon práce" a v čase, kedy si toto vopred poskytnuté voľno odpracováva, nie je na pracovnoprávne účely považované za výkon práce.

Sporné je, či možno postupovať aj opačne, t.j. najprv si zamestnanec "nadpracuje" a potom bude čerpať voľno. Túto situáciu však Zákonník práce neupravuje. Skôr to možno chápať v kontexte - zamestnávateľ prikáže prácu nadčas a následne si zamestnanec čerpá náhradné voľno, ale tu ide o úplne iný inštitút.

Otázkou tiež je, či dobrovoľnú karanténu nemožno chápať aj ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu v súlade s § 137 ods. 4 písm. d) ZP, t.j. občianska povinnosť je aj činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám. Ide však prioritne o prekážku bez náhrady mzdy, kde podmienku, že zamestnávateľ musí umožniť zamestnancovi "odpracovať zameškaný pracovný čas", nenájdeme.

Ak zamestnávateľ pracovné voľno zamestnancovi neposkytne (doplnené 27.10.2020)

Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať pracovné voľno. Ak však zamestnávateľ pracovné voľno (či už s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy) zamestnancovi neposkytne, zamestnanec má v "štandardnej situácii" neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu). Ak zamestnávateľ neospravedlnenú neprítomnosť v práci vyhodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, zamestnávateľ bude môcť so zamestnancom okamžite ukončiť pracovný pomer. V súvislosti s čiastočným lockdownom, však o štandardnú situáciu nejde.
Ak zamestnanec odmietne testovanie a je mu na 10 dní obmedzená sloboda pohybu a z tohto dôvodu nemôže prísť do práce, zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na práci z domu (ak to druh práce umožňuje), príp. bude čerpať dovolenku, náhradné voľno alebo mu zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy. Ak nebude použitý ani jeden z týchto inštitútov (kedy vždy musí ísť o dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom), nemožno neprítomnosť v práci z dôvodu obmedzenia slobody pohybu považovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu), nakoľko k neprítomnosti v práci nedošlo zo svojvôle zamestnanca. Pôjde o ospravedlnenú neprítomnosť v práci bez náhrady mzdy z dôvodu plnenia občianskej povinnosti podľa § 137 ZP.
V súlade s ust. § 137 ods. 1 ZP verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 137 ods. 4 písm. d) príp. h) ZP: "Občianska povinnosť je najmä činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám, príp. pri mimoriadnych udalostiach." V Zákonníku práce nie sú pokryté všetky prípady občianskych povinností (čo vyplýva z použitia slova „najmä“). Tie ďalšie prípady občianskych povinností môžu vyplynúť z osobitných predpisov, resp. z mimoriadnej situácie, napr. obmedzenie slobody pohybu, ktoré musí ako občiansku povinnosť občan rešpektovať.

To znamená, že zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci bez náhrady mzdy, ak sa nedohodnú inak (napr. výkon práce z domácnosti, čerpanie dovolenky, čerpanie náhradného voľna). Zamestnávateľ nemôže v tomto prípade kvalifikovať neprítomnosť zamestnanca v práci ako "neospravedlnenú", nakoľko nešlo o svojvôľu zamestnanca. Zamestnanec plnil len to, čo mu bolo na základe ústavného zákona (prednosť pred bežným zákonom) prikázané, t.j. zdržal sa pohybu a nemohol sa tak dostaviť do práce.

​Vzhľadom na vyššie uvedené, je preto potrebné počkať na oficiálne stanovisko MPSVR, ktoré by malo odporučiť zamestnávateľom ako postupovať.