Hmmm, z tohoto som pochopila asi toľko: Spoločnosť neviem z akého dôvodu nechce vlastniť automobily , tak každý mesiac mi vyplatí napr. 10 tisíc. Ja si vezmem auto na lízing a mám na jeho splácanie (z tých 10 tis., lenže kto mi dá na akontáciu?). Alebo budem sporiť niekoľko rokov a po čase si kúpim auto naraz - to ale by spoločnosti nevyhovovalo, ona chce radšej preplácať moje výdavky s autom na služobné účely ihneď, nie až si naň nasporím. Kým budeme v tomto prečudesnom problémiku pokračovať, pýtam sa: takto je to myslené?

Aby sme to správne pochopili:
- zamestnanci majú svoje vlastné autá
- zamestnávateľ im mesačne "niečo" dáva
Zamestnanci na tých vozidlá jazdia služobne a vtedy vypisujú knihu jázd. Podľa zákona o cestovných náhradách 283/2002 Z.z. (§7 ods.2) potom spotrebovaný benzín a paušálnu náhradu 6,20 Sk na kilometer zamestnávateľ uhradí zamestnancovi. Pre zamestnanca je to bez vplyvu na daň aj fondy. Pre zamestnávateľa je to daňový náklad. Pravda, cesty preukázané v knihe jázd musia súvisieť s pracovnou náplňou zamestnanca a s činnosťou spoločnosti.

Ak zamestnancom poskytnete nenávratné pôžičky, budeme to radšej volať DAR. Tento postup nič nerieši ani pre zamestnancov ani pre zamestnávateľa.

Ohľadne podrobností o cestovných náhradách a súkromných automobiloch použi vyhľadávač, dozvieš sa ešte všeličo iné - napríklad o cestnej dani.

Ale v prvom príspevku sa píše o pravidelných mesačných príspevkoch na obstaranie auta.....toto som si potrebovala vyjasniť

Veď zamestnanci budú pravidelne mesačne predkladať knihu jázd a vo výplate môžu dostávať mesačne cestovné náhrady.

Ak by sa jedlo o malu sumu, nie je problem pre zamestnancov vypísať cesťák. Ale cena bude niekoľko násobne vyššia. Ako dar by som účtovala u zamestnávateľa na 543/221 a u zamestnanca by som platila iba daň alebo aj odvody. Inak, dík za odpovede.