Konatelia spoločností sa pre účely zákona 283/2002 o cest.náhr. považujú za zamestnancov v zmysle § 1 ods. 2b. Pre takéto osoby je vymedzená cesta v § 2 ods. 1 ako cesta, ktorá trvá od nástupu osoby do skončenia tejto cesty. Poskytovanie CN je viazané na existenciu právneho vzťahu medzi osobou a firmou. Okruh osôb je vymedzený v § 1 ods. 1 a 2 zákona. Všetky tieto osoby sa považujú za zamestnancov. Teda aj konateľ sa považuje za zamestnanca, aj keď nemá so spoločnosťou uzavretý pracovnoprávny vzťah. Ďalej už použijem len pojem zamestnanec (Z). Ak Z s písomným súhlasom spoločnosti použije vlastné motorové vozidlo alebo iné vozidlo okrem vozidla zamestnávateľa, patrí mu okrem PHM aj paušál. Samozrejme mu patria aj všetky ostatné náhrady: stravné, vreckové, cestovné poistenie, preplatenie ostatných výdavkov ...
Na dokladovanie právneho vzťahu so spoločnosťou je vhodné mať uzavretú zmluvu o výkone funkcie alebo mandátnu zmluvu. Jedna z nich môže byť aj bezodplatná. Teraz neviem ktorá.
Ešte na doplnenie: Ak ide o spoločnosť, ktorá nemá vo Fr. organizačnú zložku, ktorá by sa mohla považovať za zamestávateľa uvedeného konateľa, tak poskytovanie CN sa riadi našim zákonom 283/2002. Dôležité je určenie miesta pravidelného pracoviska.
Našla som príklad v časopise práca a mzdy 1/2007 (špeciálna príloha PMPP)- Osoba v trvalým pobytom v ČR pracuje v slovenskej firme. Ak má dohodnuté pravidelné pracovisko trvalý pobyt(ČR), jeho pobyt na území SR ( z dôvodu výkonu prác na území SR) sa na účely poskytovania náhrad považuje za tuzemskú pracovnú cestu. Neviem ako to chápať.