[quote=danda]Kolegyňa sa zúčastnila školenia v BA. Cestovala zapožičaným osobným motorovým vozidlom. Môžeme jej uznať náhradu za PHM - ánoa náhradu sadzby za km,-nie keďže nie je vlastníkom motorového vozidla alebo je lepšie urobiť s ňou dohodu o použití motorového vozidla a preplatení cestovného vo výške 2. tr. rýchlikom? §7 ods.8) - písomná dohoda zamestnávateľa so zamestnancom o poskytnutí náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.....platí podľa mňa tiež len pri použití vlastného motor. vozidla[/quote]

odpoveď v modrom

opravte ma, ak sa mýlim

Kolegyni, ktorá sa zúčastnila školenia v BA a cestovala cudzím, nie vlastným motorovým vozidlom, je možné uznať a preplatiť po preukázaní, LEN náhradu za PHM./viď zákon o cestovných náhradách/.

Musím vás opraviť, nie je to pravda, že nemá nárok na náhradu.

Ak je to zamestnanec a použila vlastné alebo iné než firmené auto, má nárok na náhradu 6,20 + PHM. Je to priamo v zákone o cest. náhradách § 7 ods. 1:

"(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky."

Čiž zákon neskúma, či je auto jej, jej syna alebo susedovo. Jednoducho ak nie je firmené, má nárok na obe náhrady!!!!!!

Otázne je ešte, kto zapožičal auto. Ak ho požičala firma z autopožičovne, tak jasné, že nárok nemá, lebo firma zaplatí požičovné za prenájom auta; teda auto sa vtedy považuje za firemné.

Ale ak si ho požičala ona od kohokoľvek, tak nárok má, lebo auto nie je firmené.

zopakujem s dovolením zo stránky www.drsr.sk:

http://www.porada.sk/showpost.php?p=...&postcount=429

podľa toho, náhrada sa môže poskytnúť iba pri vlastnom vozidle

Paula pozor. Musíš rozlišovať, či ide o SZČO alebo zamestnanca. V tej Tvojej citácii nie je vylúčené, že to môže byť aj požičané auto. Autor tam písal len prípad, že ak zamestnanec použije vlastné auto, lebo otázka nebola smerovaná na vlastné vozidlo, ale o problematiku zahranutia cestovných výdavkov do daňových nákladov podnikateľa.

Stále trvám na tom, že pokiaľ ide o SZČO, tak cestovné náhrady sú vlastne daňové výdavky podnikateľa a riadi sa to zákonom o dani z príjmov, ktorý jednoznačne podmieňuje, aby to bolo vlastné vozidlo:

§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov:

"e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu;87) ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87)"

Ak však služobnú cestu vykoná zamestnanec, tak náhrady sa riadia zákonom o cest. náhradách a tento zákon nehovorí o "vlastnom vozidle" zamestnanca, ale o "motorovom vozidle okrem vozidla zamestnávateľa", čiže ho môže mať aj požičané. Rozoberal som to aj tu:

http://www.porada.sk/t32159-cestovne...tml#post296505

Chobot, dík za reakciu, pochybnosti som mala práve na základe slova "vlastné", ktoré je v odpovedi na danej stránke

Súhlasím s Chobotom,
posledný odstavec odpovede DRSR chápem ako príklad, nie ako pravidlo. V citovanom ustanovení § 19 ods.2 písm.d/ je odvolávka na Zákon o cestovných náhradách, kde nie je žiadna podmienka týkajúca sa vlastného MV.