Zákon o cestovných náhradách

§ 36


(3) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

(4) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

Musím dodať , že to záleží od int.smernice zamestnávateľa , s ktorou v prípadoch vyučtovania CP majú byť zamestnanci usmernení.

I napriek tomu si myslím , že zamestnávateľ postupuje veľmi striktne . Podať vyučtovanie cestovného o 20 dní podľa môjho názoru , nie je taký priestupok , aby vyplatenie cetovného nebolo zrealizované .Neviem čo tomu predchádzalo , či PN, alebo stále služobné cesty , ale treba požiadať zamestnávateľa o preplatenie písomne a uviesť dôvod z akého dôvodu , bol CP predložený neskôr .


A nakoniec bolo to rozhodnutie osobne- menovite zamestnávateľa , alebo pracovníka , ktorý CP vypláca?Podanie CP by som si dala podpísať s dátumom predloženia , že bol odmietnutý preplatiť .

Verím že služobná cesta bola vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa .

pracovna cesta bola vykonana na zaklade prikazu zamestnavatela. taketo pracovne cesty vykonavam pravidelne kazdy mesiac a vsetko bolo v tak ako po ine mesiace az na termin odovzdania CP. dovodov na oneskorene odovzdanie bolo viac:
pracovne cesty
pracovna vytazenost
a v neposlednom rade aj moja zabudlivost

nechcem tvrdit ze sa to nedalo odovzdat ho skor, ale nejak som s takymto scenarom nepocital...

z tohto je mi jasne ze som nedodrzal zakonny termin. ale nejak mi v uvedenom zakone chyba explicitna zmienka o tom ze ak nedodrzim tento zakonom stanoveny termin, tak zamestnavatel nemusi zaplatit diety a ani cestovne vylohy ktore som mimochodom hradil z vlastnych prostriedkov.
alebo to je tak ze ked som ja porusil zakonny termin tak zamestnavatel automaticky moze porusit zakonnu povinnost tiez?

V ods.3) je pre začiatok použité slovo "povinný".......až tak ďalšie možnosti

Aj keď je povinný, porušením tejto povinnosti nárok na cest. náhrady nezaniká. Ak by aj odovzdal vyúčtovanie o 3 mesiace, môže dostať pokarhanie, napomenutie, ale zamestnávateľ nemôže náhrady nevyplatiť. Nemá to oporu v zákone, zákon nehovorí ani o premlčaní nároku.

Ja som počas auditu zistil, že jednému zamestnancovi bolo vyplatené pred pol rokom omylom nižšie stravné, tak zamestnávateľ to po pol roku doplatil.

Ahojte poraďáci,
nedá mi nereagovať na túto problematiku, pretože niečo podobné sa stalo aj manželovi v práci. Zamestnávateľom bol vyslaný na kontrolu žiakov na pracoviskách mimo objekt školy (odborná prax) . Bolo to deň pred vianočnými prázdninami. Do školy nastúpili až 8.1. , kedy cestovný príkaz zo všetkými náležitosťami odovzdal - správa, cestovné lístky... Ked si chcel ísť pre vyúčtovanie (lebo cestu absolvoval na vlastné náklady, bez preddavku od zamestnávateľa) tak mu bolo povedané, že to dal neskoro!!! Nešlo o veľkú čiastku, ale ide o princíp, že mu to ani nevyplatili do dnešného dňa!

K tomuto by som ešte doplnil, že nároky zpracovného pomeru sa riadia najmä zákonníkom práce.

Začnem § 145 -Náhrady výdavkov poskytované zamestnancom
v súvislosti s výkonom práce, ktorý hovorí:

"(1) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností."

Ďalej v § 36 Lehoty a doby uvádza, v ktorých prípadoch dochádza k premlčaniu nárokov zo ZP, pokiaľ neboli včas uplatnené:

"(1) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 7. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
"

Medzi tými citovanými ustanoveniami sa § 145 nenachádza, tzn, že nárok na cest. náhrady sa nepremlčuje ani nezaniká. Možno sa premlčuje všeobecným ustanovením Občianskeho zákonníka o premlčaní, ale to by boli tiež 3 roky.

Zákon o cest. náhradách o premlčaní nároku alebo o zániku nároku nič nehovorí, teda podľa neho k zániku nároku nemôže prísť (jedine, že by sa pracovná cesta nevykonala, ale tam by ani nárok nevznikol).

Ešte by som dodala, že nezáleží na zamestnávateľovi, či vyplatí alebo nevyplatí cestovné náhrady, zákon hovorí, že ak zamestńanec vykoná sl. cestu tak mu patrí náhrada.

Platia tie tri roky podľa Občianskeho zákonníka § 100 a ďalej. Patrí sem cestovné, mzda a všetko ostatné majetkové.

Díky za potvrdenie.