Dieťatko má pol roka, o všetko sa starám lepšie ako priemer / aspoň si myslím/ a moja partnerka z ničoho nič, bez toho aby mi niečo povedala vopred a ešte to aj tajila podala cestou advokáta návrh na súd na pridelenie dieťaťa do starostlivosti a určenie výživného. Napísala tam, že prispievam minimálne a nemám záujem o výchovu dieťaťa. Pritom sa tvári ako keby nič a mieni naďalej so mnou spolu žiť. To podala, vraj jej to kamošky poradili, aby vraj mala istotu. Teraz vydávam mesačne na spoločnú domácnosť na dieťatko podľa účtov na stravu, ošatenie,lieky, bežné výdaje čistiace potreby a proste čo treba, platím telefóny, benzín na výlety a k lekárom a k rodine na návštevu, nájomné,/ síce za môj byt, a to všetko spolu priemerne za mesiac vyše cca 1000,-EUR. Je medzi nami problém, ktorý vyplýva z chorobnej žiarlivosti partnerky, domýšľavosti, špehovania, kontroly všetkého čo robím a kde chodím, až je to takmer na nevydržanie. Z tohto dôvodu som ju aj dotiahol.. do psychologickej poradne, kde však ako dokonalá herečka zo seba urobí chuderu. / je to patologické správanie sa osoby, ktoré by asi dokázal iba odborník posúdiť/ Samozrejme, že tam prestala chodiť. Viem, že je to iba môj problém, ale už som vychoval dve deti, dve vnúčatá, a viem čo je to dlhodobá starostlivosť o výživu a potom o výchovu, skôr v terajšom svete. Nerád by som prišiel o takzvanú novú rodinu, ale moja inteligencia a tolerancia nie je schopná absorbovať nenormálne konanie partnerky. Je ako z iného sveta. / trochu jednoduchšieho/ Ja mienim vyživovať a vychovávať svoje dieťatko a pomáhať aj svojej partnerke, ale musí to byť pre mňa psychicky, spoločensky a najmä ekonomicky únosné.