Cesta z domu do práce a naopak nie je pracovná cesta.

Podľa mňa u konateľov nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov. Preto som citovala aj §2 ods. 1 druhá veta.
Teda ak ide priamo z domu na nákup materiálu a pod. tak by to mala byť pracovná cesta.

To áno, ale ja som mala na mysli skôr čisto len cestu domov z práce a naopak.

V zmysle zákona o cestovných náhradách sa konateľ považuje za zamestnanca. Pracovná cesta je cesta z miesta pravidelného vykonávania činnosti a späť. A tak musí znieť aj cestovný príkaz. Veštko ostatné je plnenie naviac.

Podľa môjho názoru sa konateľ v zmysle zákona o cestovných náhradach považuje za §1 ods.2 b ( t.j. osobu, ktorá je vymonovaná alebo zvolená do orgánov právnickej osoby ). Následne nato nadväzuje §2 ods. 1, ktorý som už citovala v zadaní otázky. Táto veta mi podľa môjho názoru dovoľuje, aby konateľ z miesta bydliska išiel nap. na rokovanie valného zhromaždenia a je to jeho služobná cesta.

http://www.porada.sk/t8080-konatel-a...rady+konate%B5

Keď sa nad tým zamýšľam, tak treba rozlišovať o akú pracovnú cestu ide .
Je tam jasne napísané : Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v§1ods.2 na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty.
Takže si treba uvedomiť aké sú činnosti vyplývajúce z osobitného postavenia konateľa. Môže to byť cesta na valné zhromaždenie, cesta na rôzne štátne inštitúcie, kde konateľ zastupuje firmu a pod.
Po prečítaní rôznych príspevkov a literatúry upúšťam od názoru, že sem patrí aj cesta na nákup nap. materiálu a pod.

Všetko vychádza z toho, či je to pracovná cesta alebo nie. Jednoznačne cesta z domu na pracovisko a späť nie je považované za pracovnú cestu.

Ak však ide o pracovnú cestu, musí byť určený jej začiatok, koniec, definované miesto určenia a účel pracovnej cesty. Ak toto je dané a vyplní sa cestovný príkaz, po skočení sa vykoná vyúčtovanie, tak si môže aj jazdu z domu zaúčtovať ako služobnú. Musí však v cestovnom príkaze byť určený začiatok služobnej cesty z miesta bydliska.

Priklad:
1. Konateľ pôjde z domu (KN) na pracovisko (BA). - nie je to služobná cesta.

2. Konateľ pojde v uvedený deň z domu (KN) na rokovanie do BB a potom do sídla firmy (BA). - Ide o služobnú cestu, jej začiatok bude v KN, účelom bude rokovanie v BB a cesta skončí v BA. Cesta z BA do KN po skončení pracovného dňa znovu nebude služobnou cestou. Obdobne je to s tým nákupom materiálu. Ak to vykáže ako služobnp cestu s jasne určeným účelom SC - nákup materiálu v KE, tak je to služobná cesta.