Pokiaľ viem, tak pojem "úžitková hodnota" nie je definovaný v platných predpisoch pre účtovníctvo. Vyskytuje sa v postupoch účtovania, ale priamo na ocenenie majetku sa nepoužíva. Pri zásobách je tento pojem uvedený v § 23, ale potom sa zásoby oceňujú "čistou realizačnou hodnotou".
Ale to Ťa trápiť nemusí. V uvedenom prípade sa zásoba ocení reprodukčnou obstarávacou cenou, t.j.cenou za ktorú by sa obdobný majetok obstaral (§ 25 zákona o účtovníctve).

ďakujem aj za túto odpoveď. Ale trápi ma to preto, že v zelenej Cenigovej sa priamo píše, že ND vymontovaný z DLHM určený na renováciu sa oceňuje jeho účitkovou hodnotou. Mám rada Cenigovú, jej vďačím, že som dnes tam, kde som a ešte sa mi nestalo, aby niečo napísala len tak. Ak tam neuvádza ROC, ale úžitkovú hodnotu, asi je tam dôvod. Vieš, myslím, že čo som si prečítala o tej úžitkovej hodnote, tak je to nie celkom ROC aj keď by sa to zdalo, ale napr. pneumatiky použité. ROC je ROC, tú si pekne zadefinoval, ale úžitková hodnota v súčasnosti by bola pre mňa asi iná, lebo by som ich musela skladovať, lebo musím zháňať servis, kde mi to opravia, lebo možno kúpim za pár šupiek nové gumy, lebo možno kým ich dám opraviť, bude cena opravy nehorázna, a na druhej strane, tieto gumy tohto typu sú v podstate na trhu nedostupné alebo by som ich musela zháňať v zahraničí.
Neviem sa vyjadriť lepšie, ale myslím tým, či úžitková hodnota nie je viac subjektívna ako ROC práve preto, že beriem do úvahy budúci úžitok, osoh z môjho pohľadu bez ohľadu na trh.
Alebo možno zbytočne sa nad tým zamýšľam a pani Cenigová nič výnimočné tým nemyslela.

Nechcem polemizovať s p. Cenigovou. Ale aj jej sa občas podarí chyba. Aj ona je len človek.
Vo svojej odpovedi som sa snažil vysvetliť, že zákon o účtovníctve nedefinuje pojem "úžitková hodnota". Definuje pojem "budúce ekonomické úžitky" (§ 2 ods.2 písm.d)).
Platné predpisy pre podvojné účtovníctvo podnikateľov, prakticky pri všetkom majetku vychádzajú z budúcich ekonomických úžitkov. Vo väčšine prípadov sa majetok oceňuje historickým ocenením (obstarávacia cena, menovitá hodnota, vlastné náklady a reprodukčná obstarávacia cena) alebo na základe očakávaných ekonomických úžitkov, ak sú nižššie ako historické ocenenie. výnimku tvorí ocenenie vybraných druhov majetku podľa § 27. Atď. .....
Ale to by sme zachádzali do teórie. Faktom je, že mnohé zásady v účtovníctve, na ktoré sme si zvykli, sa menia.
Je dobre, ža sa nad tým zamýšľaš. Ale stále si myslím, že sa aktivovaný materiál musí oceniť reprodukčnou obstarávacou cenou (za čo by sme obstarali podobný materiál). Pri inventarizácii sa bude musieť toto ocenenie porovnať s "čistou realizačnou hodnotou", ktorá je definovaná v § 23 postupov účtovania a od 1.1.2008 aj v zákone o účtovníctve v § 26.

Zadefinujem Ti pojem úžitková hodnota z niekoľkých zdrojov, kde sa píše: je súhrn úžitkových vlastností veci a teda jej schopnosť uspokojovať potreby jej užívateľa atď a tak podobne. Ostatné presne zadefinoval mudroš.

Dôvodom je možno to, že Ing.Cenigová je Pani účtovníčkou už niekoľko desaťročí .
V Účtovnej osnove a a postupoch účtovania pre podnikateľov, vydaných Federálnym ministerstvom financií 15.7.1992 pod č.j. V/20100/1992, sa v čl. IV - Oceňovanie zásob, sa v ods. 4 uvádzalo:
" Zásoby obstarané bezplatne, nájdené (prebytky zásob), odpad a zvyškové produkty vrátené z výroby alebo inej činnosti, sa ocenia podľa odborného odhadu ich úžitkovej hodnoty". Táto formulácia sa zrejme v publikáciách Ing.Cenigovej zachovala i potom, keď bola v účtovných predpisoch nahradená iným znením.
Odborne odhadnutá úžitková hodnota je podľa mňa prakticky to isté, ako reprodukčná obstarávacia cena (prípadne korigovaná na úroveň čistej realizačnej hodnoty). Ak teda oceníš ND spôsobom, ako uviedol Mudroš a ostatné predchádzajúce príspevky, určite to nebude v rozpore so súčasne platnou legislatívou, ale ani s duchom publikácie Ing.Cenigovej .

Ste jednotky. Ďakujem vám všetkým. Áno, je to trochu aj taká vec, ako sa na tie pojmy pozerať a nie vždy treba nad všetkým špekulovať.
Ďakujem ešte raz.