Náhrady výdavkov na návštevu rodiny závisí od písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred, pred jeho vyslaním na pracovnú cestu. Túto cestu mu mal preplatiť Fran. zamestnávateľ, ako i letenku. ???

Presne toto napadlo aj mna. A keby mali spísanú nejaku zmluvu, že náklady na letenku hradi spoločnosť, v ktorej je konateľom, tak by som to mohla dať ako dan.náklad /ú.518/? pretože tých faktúr za letenky je už okolo 12 v tomto roku...

áno. v podstate je všetko predmetom vzájomných ujednaní

takže môžem dodatočne nejaku zmluvičku vymyslieť.... super . Nemáte náhodou niekto vzor takejto dohody? asi by som chcela vela, že

Ale vy nie ste jeho zamestnávateľ.
Ak by ste boli jeho zamestnávateľ, tak by náhrady u zamestnávateľa boli daňovými výdavkami. Za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a spať a pri pracovných cestach v zahraničí náhrada výdavkov patrí ako pri pracovnej zahr. ceste. Ak nasledujú do zahraničia osoby ako manželka, deti, patrila by zamestnancovi i náhrada preukaz. cestovných výdavkov, ubytovania, kt. vznikli týmto osobám. Ale tento pohľad môže brať do úvahy len zamestnávateľ Francúz, ak u nich zákon to dovoľuje...

Ak by bol konateľ zamestnancom u Vás, mal by pracovnú zmluvu, už je to o niečom inom...

dakujem velmi pekne. presne takto som si to naštudovala aj ja, ale dufala som, že mi to niekto vyvráti...
už mi zostáva len tvrdiť, že išiel do firmy (k zamestnávateľovi) a nie za rodinou. dakujem

Pr. Konateľom tuzesmkej spoločnosti je zahraničná osoba (občan Maďarska). Spoločnosť nemá zamestnancov. Konateľ každý deň cestuje z MR do SR. ?ôže sa mu poskytnúť stravné?

dňovými výdavkami sú podľa 19/2/d...... náhrady poskytované nad rámec sú nie daňovým výdavkom.

Zákon o cestovných náhradách:

(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c)ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu 1a), ak je to dohodnuté.

Za zamestnanca sa považujú i osoby, kt. sú vymenované alebo zvolené do orgánov PO a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

Za túto osobu je považovaný i konateľ s.r.o., a tak mu vzniká všeobecný nárok na cestovné náhrady....
Konateľ na účely zákona o cestovných náhradách sa považuje za zamestnanca a preto mu vzniká nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona. Náhrady sú u spoločnosti daňovo uznateľným výdavkom. U konateľa prijaté náhrady nie sú predmetom dane. Toto platí bez ohľadu na skutočnosť, či konateľ je osoba s trvalým pobytom na území SR alebo ide o osobu s TP mimo územia SR. Nie je podstatné, či spoločnosť má zamestnancov, alebo nie. (zdroj DUPP 11-12/2007)

V tomto príklade upozorňujem na opodstatnené výdavky konateľa ako štatutárny orgán spoločnosti,v prípade, že každý deň cestuje z MR do SR, aby sa nejednalo o cestu domov a do práce. Aj pri konateľoch musia platiť presné pravidlá pri cestovných náhradách, čo sa považuje v jeho prípade za plnenie pre spoločnosť.

Denda súhlasím, v tejto téme som si bola istá, ale teraz som na pochybách v súvislosti so zdrojom a týmito prípadmi. Ešte udávam citát zo zdroja....práve k tomuto príkladu. (zdá sa mi to čudné a práve v tom zmysle slova, že práve na to poukazuješ....

Pracovnou cestou je cesta konateľa ako štatutárneho orgánu (nie v súvislosti s bežnou činnosťou, napr. vykonávanie stavebných prác, ak je predmetom podnikania spoločnosti táto činnosť). Pracovná cesta trvá od nástupu na cestu (z miesta z bydliska ) na plnenie činnosti konateľa vrátane výkon u činností do skončenia tejto cesty

(to nie je ani piatok, a som zblbnutá... )

Podľa môjho názoru sa v tejto téme zase nešťastne riešia cestovné náhrady poskytované konateľovi a zároveň zamestnancovi a cestovné náhrady poskytované len konateľovi bez pracovnoprávneho vzťahu k spoločnosti. Príklad z DUPP konkrétne č.123 akoby priamo nadväzoval na príklad č.124, kde sa už priamo poukazuje na to aké plnenia sa napr. považujú za činnosť konateľa pre spoločnosť v rámci cestovných náhrad.
Účelom pracovnej cesty sa rozumie dôvod a súvislosť s činnosťou. Preto sa odporúča uvádzať konkrétne dôvody napr.obchodné rokovanie, podpísanie zmluvy - to čo vlastne stanovuje ako výkon(povinnosť) buď spoločenská zmluva, mandátna zmluva alebo obchodný zákonník.

v zákone o cestovných náhradách, par. 17, ods. 2 som našla čosi, na čo by som mohla aplikovať môj prípad.... /dohoda o vzájomnej výmene zamestnancov/:
cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny, uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.

Takže ak spíšem túto dohodu, môžem si dať letenky do nákladov?

Keďže nemám s týmto žiadne skúsenosti, dávam aspom do pozornosti, že aj tu sa rieši niečo podobné:

http://www.porada.sk/t59044-docasne-...e-nahrady.html

Možno pomôže aj toto:

http://www.porada.sk/t18169-docasne-...enie-58-a.html

dakujem velmi pekne. už som z toho zmatená.
Spísala som teda dohodu o výmene zamestnancov, par.17, ods.2 Z.o cest.náhradách, kde som poznačila, že cest.náhrady (letenky) platí užívateľský zamestnávateľ, čiže my.
snád to bude dobre.

Len to potom nemôže byť len konateľ ale musí byť sem vyslaný na výkon práce, nie výkon funkcie.