Myslím si ,že podľa nového zákonníka práce ho budete musieť zamesntať
nebude možné aby pre firmu pracoval denne na náklady firmy.Pokiaľ vykonané práce nebudú jednorázová záležitosť ktrorá sa nebude každý mesiac opakovať. Bolo lepšie preštudovať si zákonník práce aby ste v budúcnosti nemali problém.Podobný problém sme riešili z murármi a podľa inšpektorátu práce ich budem musieť zamestnať.

Nemôžem nájsť nikde dostatočnú odpoveď na moju otázku, tak som sa rozhodla pýtať sa.
Firma má 20 zamestnancov a 7 živnostníkov. Každý s týchto živnostníkov má vo svojom "majetku na podnikanie" - t.z. že aj v účte nejaký pracovný prostriedok - napr. pílku, vysokozdvižný vozík, vŕtačky, ...
Čo sa týka závislej činnosti - nie je splnený bod
- prácu zamestnanec vykonáva výrobnými prostriedkami zamestnávateľa ( vykonáva ju svojimi prostriedkami - takže toto nespĺňa)
- zamestnanec má určený pracovný čas (má dohodnuté v zmluve len dokedy má prácu dokončiť - takže ani toto nespľňa)
Takže závislá činnosť to nie je, doteraz bola spísaná Zmluva o výkonávaní prác, v ktorej bolo dohodnuté, že vykonávateľ prác bude používať pri výkone prác svoje výrobné prostriedky a cena bola dohodnutá na hodinu, že bude fakturovaná po ukončení mesiaca. Každý mesiac sa osobitne objednávali práce - ktoré sa aj opakovali .
Teraz sa mi jedná o to, že to chcem "ošetriť" od 1.9. zmluvou podľa obchodného zákonníka - ale neviem akou. Zmluva o dielo to nemôže byť, lebo sa tieto práce netýkajú stavby.
Prosím Vás, poraďte akú zmluvu mám použiť???

Nik mi neodpovedá, tak sa opýtam takto:
Môžem naďalej mať Zmluvu o vykonávaní prác medzi vykonávateľom a objednávateľom? Je tam dohodnutý - predmet zmluvy, ktorý bude upresnený jednotlivými objednávkami, čas plnenia, dohodnutá cena, plat. podmienky, bezpečnosť práce a v ďalších podmienkach som napísala toto:
"- vykonávateľ pri výkone prác bude používať vlastné stroje, prístroje a zariadenia
- v jednotlivých objednávkach si objednávateľ stanoví dobu ukončenia prác, ktorú musí vykonávateľ písomne odsúhlasiť
- miestom výkonu prác je adresa objednávateľa
- v prípade, že vykonávateľ spôsobí objednávateľovi škodu na majetku, má objednávateľ nárok o úhradu tejto škody vo výške 100 %, prípadne je povinný uviesť poškodený majetok do pôvodného stavu"
Môže byť? Alebo čo by som tam mala ešte napísať ???

Erika ak ten živnostník bude vykonávať práce opakovane pre jedného a toho istého tzv.odberateľa , v jeho knihe FA bude ten istý odberateľ , bude celkom jasné že sa bude jednať o ZČ .....v tomto prípade na živnosť .Pri prípadnej kontrole z DÚ tento vzťah môžu preklasifikovať na pracovný pomer .

Ďakujem za odpoveď, už som sa jej nevedela dočkať.
Ja to mám za úlohu ošetriť, aby to prešlo - aj keď si uvedomujem, že to bude ťažké. Ale na školení Novely Zákonníka práce nám bolo jasne povedané, že ak práca nevykazuje čo len jediný s 9. atribútov vymenovaných - čo sa týka závislej práce, nemožno ju považovať za závislú prácu. A oni dva nespĺňajú a vedia to preukázať - majú skutočne aj vo svojom účtovníctve výrobné prostriedky. A keď sa to tak vezme, keď nenašli len jedného "objednávateľa" tak čo? Sú radi, že našli aspoň jedného . Myslíte, že to ani tak neprejde?
Pozerám tú Zmluvu o dielo - asi som si to predtým zle pozrela, mohla by asi aj byť, lebo spočíva aj vo vykonávaní činností.
Šéf to chce silou-mocou, aby to bolo dobre, ale určite na živnosť.

Na Porade nedávno šla téma , kedy DÚ zahájil daňovú kontrolu u živnostníka , myslím že uplatňoval paušálne výdavky .....ako zistili že stále fakturuje jednému a tomu istému odberateľovi , tak zahájili DK aj u tzv.zamestnávateľa , dopadlo to tak , že zamestnávateľovi dali dodaniť a doplatiť odvody do fondov a živnostníkovi vyhodili všetky výdavky okrem poistného a tiež všetko dodaniť......len neviem nájsť tú tému , pokúsim sa pohľadať a priložím.

Možno nám niekto pomôže a priloží danú tému .

Viem, čítala som to. A viem aj to, že je to korčuľovanie na veľmi tenkom ľade. Ale zase na druhej strane si myslím, že by sa to dalo takto obhájiť. Lebo, keď živnostník má napríklad pílku - má pri nej aj bločky, že nakupuje do nej benzín, olej, dáva ju opravovať, kupuje si ND a objednávateľ si u neho objedná napr. aby mu porezal toľko a toľko m3 guľatiny na takú a takú dĺžku a má to spraviť do určitého dátumu a po vykonaní práce to má vyfakturovať a bude zodpovedný za to ako to urobil, tak by to snáď mohlo byť..... . Aspoň som to tak pochopila. Alebo keď má vysokozdvižný vozík a fakturuje na ňom práce a má aj náklady. Napr. aj keby si uplatňoval paušál, tak môže mať aspoň doložené bločky, že mal v skutočnosti náklady ? Čo myslíte
Môže byť aj zmluva nepomenovaná v Obchodnom zákonníku, napr. Zmluva o výkonávaní prác? ako som spomínala vyššie?

Samozrejme, že môže byť Zmluva o poskytovaní........ má pílu, má vysokozdvižný vozík, čo objednávateľ nemá a je to jeho obživa na živnosť. Dnes je skoro všetko korčuľovanie na tenkom ľade. Máš to aj so športom. Argumentuj dookola a neúnavne o efktívnosti, úspore, a nevidím dôvod, prečo toto odporovalo možnosti práce na živnosť. Aj tak to všetko závisí od úradníka, ktorý príde na kontrolu. A od argumentov, ktorými ho keď už rovno nepresvedčíš, aspoň unavíš.

A to sa stalo ešte pred platnosťou tohto nového Zákonníka práce? (Lebo tento nový, ktorý definuje závislú prácu platí v podstate iba pár dní.)

prepáčte som mimo témy, ale naši zákonodarcovia vedia vymýšľať také haluze až z toho rozum stojí, napr. toto s rozlišovaním závislej práce od živnosti, doslova to núti živnostníkov, aby robili "podvody" aj tam, kde to nie je treba...

A čo poviete na toto?:
" Môžem naďalej mať Zmluvu o vykonávaní prác medzi vykonávateľom a objednávateľom? Je tam dohodnutý - predmet zmluvy, ktorý bude upresnený jednotlivými objednávkami, čas plnenia, dohodnutá cena, plat. podmienky, bezpečnosť práce a v ďalších podmienkach som napísala toto:
"- vykonávateľ pri výkone prác bude používať vlastné stroje, prístroje a zariadenia
- v jednotlivých objednávkach si objednávateľ stanoví dobu ukončenia prác, ktorú musí vykonávateľ písomne odsúhlasiť
- miestom výkonu prác je adresa objednávateľa
- v prípade, že vykonávateľ spôsobí objednávateľovi škodu na majetku, má objednávateľ nárok o úhradu tejto škody vo výške 100 %, prípadne je povinný uviesť poškodený majetok do pôvodného stavu"
Stačí, alebo som na niečo zabudla ? Mám tam ešte napísané, že:
"Zmluvné vzťahy neupravené bližšie v tejto zmluve upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka v znení platnom na území SR"
Myslím si, že tieto všetky argumenty by mohli obstáť. Ale šéf vie o riziku, takže ...

To bolo pred platnosťou nového zákona , téma je tu , len ju nemôžem nájsť .

Neviem či sa mi to podarí prilepiť, ale myslíte túto tému?
http://www.porada.sk/t52553-dan-kontrola.html
Našla som to v téme : Čo so živnostníkmi

Nie to nie je ona , to bola téma z august-september 2007 a odpovedal v nej aj pán Mihál .

Aj tu odpovedá p. Mihál:
http://www.porada.sk/t59961-p4-co-so-zivnostnikmi.html
Či som vedľa?

Nie nie si vedľa. Tafila si. Ak ten živnostník nemá stanovený pracovný čas, má svoje vlastné výrobné prostriedky, jeho činnosť nenapĺňa všetky znaky závislej práce.

Erika , vidieť z príspevku , že plníš želanie šéfa , nakoľko chce obísť zákon , v každom takomto prípade ľutujem každého jedného živnostníka , nakoľko ak ten živnostník bude mať DK .....ten živnostník v montérkach sa nebude vedieť obhájiť ......tak pri ňom nebudeš stáť ani Ty , ani šéf ale ani Porada .

Ale ak si si istá že to tak nie je , tak nepátraj ,vyhotov zmluvu a nevidím dôvod ,prečo by si mala mať obavu z takého obchodného vzťahu .

Erika našla som tu tému , vzhľadom k tomu že si predplatiteľ DRAKA tak si to pozri medzi...Vaše želanie na vypracovanie otázok , je to príspevok číslo 1248,1250,1252...od Lenuška a pokračovanie si nájdeš aj sama .

Zoberme si firmu A, dodávajúcu výmenu okien. Niekto si objedná nové okná - výmenou za staré . Na objednávke u A mám kalkulovanú cenu za okná + cenu za likvidáciu starých okien a osadenie nových . Objednávateľ Dostane konečnú faktúru od firmy A. Lenže A si objedná u firmy B- SZČO likvidáciu starých okien a osadenie nových a u firmy B- SZČO konečnú úpravu stien okolo . B+C vykonávajú svoju činnosť teda na základe objednávky firmy A, obe SZČO naklušú s vlastným materiálom a vlastnými prac. prostriedkami, vo vlastných odevoch a topánkach a s vlastnou minerálkou ......B aj C potom faktúrujú na základe vyhotovených prác firme A. Tento vzťah A+B+C je zmluvne dlhoročný a myslím, že ak by aj B+C vykonávali svoju činnosť iba pre jediného odberateľa- firmu A, nikdy by to nezaváňalo závislou prácou. Prečo by to mohla byť nezávislá práca iba vtedy, ak SZČO má viac ako jednoho odberateľa?To aby uzákonnili ešte aj to, že každý živnostník musí mať minimálne 2 odberateľov, ak nebude mať, potom mu zrušia živnosť, lebo mu je nanič......

Ďakujem Ti Zitka, že si to našla. Včera som už musela ísť od PC, ale dnes som si to ešte raz prečítala.
Do 31.8. si myslím to bolo na dlhšie lakte dokazovať - či je to závislá, alebo práca na živnosť. Ale teraz keď je už konečne presná definícia závislej práce s deviatymi atribútmi a je tam jasne povedané, že keď nespĺňa čo len jeden - nie je to závislá práca, tak si osobne myslím, že by to skôr mohlo prejsť. Samozrejme, že to nie je môj výmysel, ja by som pokojne urobila o tých sedem výplat viac, ale účtovník mieni a šéf mení ... Ja sa to stažím len čo najlepšie a "najlegálnejšie" ošetriť - podľa jeho predstáv. Takže mám tie zmluvy ako som hore uviedla, každý mesiac objednávateľ pošle objednávku na jednotlivé práce, kde je napísané kedy sa majú práce dokončiť - živnostník termín prác písomne potvrdí (takže žiadny pracovný čas) a každý so živnostníkov má - aj v účte výrobné prostriedky - takže .... teoreticky OK. A prakticky sa uvidí po DK ...
Ale ďakujem za všetky rady a názory.