do včera podrobne rozoberané tu: http://www.porada.sk/t62952-kontrola...nca-na-pn.html

Právo vykonávať kontrolu má len poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ má len právo dať SP podnet na výkon kontroly.

Právo vstupu do tvojho bytu (domu) nemá nikto, pokiaľ ho sama nepozveš (snáď len s výnimkou súdneho povolenia - neviem, poznám to len z filmov). Ak pacient nesúhlasí so vstupom kontroly do jeho bytu, má ho zamestnanec SP informovať, aké by prekazenie výkonu kontroly mohlo mať následky.

Dovolím si do tejto rušnej diskusie pridať aj svoj skromný názor. Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR stanovuje "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Preto sa pýtam. zakazuje zákon zamestnávateľovi vykonávať kontrolu dodržiavania liečebného režimu u svojho DPN zamestnanca? Ak zakazuje, zamestnávateľ nemá právo kontrolu vykonať. Z pôvodného príspevku nie je zrejmé, či zamestnávateľ mal vypracovaný interný predpis o vykonávaní kontroly a či s týmto predpisom bol zamestnanec oboznámený. Smernica o vykonávaní kontroly dodržiavania liečebného režimu DPN zamestnancom zamestnávateľom alebo ním poverenou osobou je plne v právomoci zamestnávateľa. Jedná sa tu však opäť o pomerne zložitú problematiku a preto aj táto smernica patrí medzi smernice náročné na vypracovávanie.

Rušnosť diskusie môžno spôsobila aj skutočnosť, že právna norma nepojednáva taxatívne o tom, ako vykonáva kontrolu zamestnanca ZĽ. Samozrejme, že liečebný režim môže skontrolovať len odborník- pracovník SP. Ale v prípade DPN je ešte jeden režim, tzv. pobytový, zaužívaný v slovníku zamestnávateľov. Poverený pracovník zamestnávateľa má právo v rámci svojich organizačných predpisov stanoveným spôsobom vykonávať práve tento režim. Poverený pracovník sa musí preukázať práceneschopnému zamestnancovi. Pre pracovníkov SZ aj pre zamestnávateľov je postačujúce, ak zamestnanec akýmkoľvek spôsobom preukáže, že je v mieste pobytu určenom ošetrujúcim lekárom na tlačive o DPN. / Poodhrnie v okne záclonu a ukáže svoju tvár, ak už nie je ochotný otvoriť dvere./ Zamestnanec zamestnávateľa, ktorý kontrolu vykonal, urobí o pobytovej kontrole záznam, v prípade možnosti na tlačive o DPN, v prípade inom na písomnom zázname pre potreby zamestnávateľa. V tomto znení nevidím vypracovanie organizačnej smernice, s ktorou budú oboznámení všetci zamestnanci ako zložitý problém.

Danila máš pravdu, smernica nie je vôbec zložitá ak klient požaduje iba smernicu za účelom využitia práva zamestnávateľa podľa §3 ods.4 z.č. 462/2003 Z.z. Ja som vo svojom príspevku zvažovala použitie všetkých ustanovení z.č. 462/2003 Z.z. teda aj §9 ods.3 z.č. 462/2003 z.z. v spojení s ustanovením §5 ods. 1 písm. c), tak ako to od nás požadovali niektorí naši klienti.

A navyše od 1.8.2006 nevidím dôvod na pochybnosti práv zamestnávateľa.
http://www.profesia.sk/cms/na-co-mam.../?cms_id=11422

a zo zdroja na epi.sk


<?xml:namespace prefix = o /><o:p></o:p>
Podmienka neexistencie nároku na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem podľa osobitných predpisov sa mení na podmienku neexistencie príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ zamestnanca je:
– denný vymeriavací základ zamestnanca určený podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo
– pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca určený podľa § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., teda je ustanovený novelou zákona o SP tak ako pravdepodobný denný vymeriavací základ na účely stanovenia výšky nemocenskej dávky.

Od 1. 8. 2006 sa ustanovuje právo zamestnávateľa vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto kontrolu má právo zamestnávateľ vykonať v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Ak zamestnávateľ takouto kontrolou zistí, že dočasne práceneschopný zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vylučuje zamestnancovi nárok na náhradu príjmu. V takomto prípade nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec odo dňa zistenia tejto skutočnosti, a to do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr do uplynutia 10. kalendárneho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.