Viem, že za uvedenú tému si zlíznem zasa spršku kritiky, že to je ich vec a pod, ale ja som sa rozhodol, že na porade nebudem účinkovať ako nejaký zberač bodov- vedel by som napísať aj veci ktoré by sa Vám veľmi páčili a ja by som zbieral body, ale ja kašlem na body- ja chcem ľuďom niečo povedať svojími príspevkami, chcem byť taký maličký P. Fejer z Paľby, ale zatiaľ mu nesiaham ani po členky- to viem

Nemyslím si, že zlízneš kritiku za túto tému, skôr naopak. Mám svoj vyhranený názor na tieto "finančné" inštitúcie. Nikdy by som nevyužil ich služby. Ale žijeme v spotrebnej spoločnosti, v ktorej každy jedinec chce čo najviac spotrebovať, užívať..... A nechce napríklad roky šetriť na to aby konkrétnu komoditu, resp. službu mohol využiť. Preto osobne si myslím, že nie len ich reklamy majú podiel na tom, že ľudia využívajú ich služby. Ale aj dobre cielené reklamy predajných reťazcov, predajcov spotrebného tovaru.
Pýtam sa prečo je reklama na LCD televízor v takom duchu, že teraz sa to dá kúpiť LEN za 19.990,- Sk. Keď nad tým pouvažujem je to cena vyššia ako priemerná mzda na Slovensku. A ide "iba" o televízor, ktorý má každá domácnosť na Slovensku v množstve 1,4 (štatistická hodnota). A vieme, že ako sa počíta priemerná mzda (upratovačka za 5.000,- a topmanažér za 250 tisíc, ich priemer je 127,5 tisíc). Z toho človek má dojem, že si to každý môže dovoliť. A tu začína "davová psychóza", keď to má sused musím to mať aj ja,inak som menejcenný aj keď si to nemôžem dovoliť. A v tomto momente nastupujú tie inštitúcie.

Je to podobný fenomém, ako boli nebankovky. Z čoho vlastne nebankovky rižovali? Z "nenažranosti" ľudí (prepáčte za výraz). Chceli mať viac, preto išli do toho, aj keď logicky uvažujúci človek vedel, že také úroky sa nedajú vyplácať. A teraz je už neskoro plakať nad rozliatým mliekom. A už vonkoncom sa my nepáči myšlienka, že štát by ich mal odškodniť. A to už prečo? Oklamali ich? Áno oklamali. Nútil ich niekdo to doho? Nenútil. Bola to ich slobodná vôľa, a vidina peňazí. Každá investícia, podnikanie má v sebe určité riziko. Čím vyššia je možná výnosnosť tím vyššie je aj riziko padnutia na hubu.

A s "pôžičkárňami" je to rovnako. Ak na to nemám, tak nejdem kupovať. Také je to jednoduché.

Smith- napísané pekne, krásne, excelentne

Stando aby som ťa opravila, v zmluve je zakotvené, že za pôžičku ručíš bytom a to nie klasickým záložným právom, ale zabezpečovacím prevodom. A ver, že viem o čom hovorím, ja som bola jedným z tých zúfalcov alebo blbov, nazvi to ako chceš, ktorý do toho vleteli po hlave. Ale našťastie sa mi z toho podarilo vymotať, teda vyplatiť s pomocou jednej osoby, na ktorú som sa obrátila na samom dne bahna a o ktorej som si ani v najdivokejších snoch nemyslela, že bude ochotný.

Willma, a preto som považoval za potrebné napísať niečo v tomto duchu, inak napísal som, že nie klasickým záložným právom- to je na dnešnú dobu asi až príliš zdlhave pre nich, ale jednoduchšie je to zabezpečovacím právom pre nich.
Inak, aj mne sa pár krát stalo, že som niekedy potreboval dosť akútnu pomoc a namiesto toho, aby mi pomohli tí, o ktorých som si myslel, že pomožu, tak naopak pomohli práve tí o za ktorých by som nedal ani 5 korún a tí, čo som si myslel , že pomožu, tak sa vykašľali na mňa- takže asi tak a odvtedy už nepodceňujem nikoho, ani róma z nejakej osady, lebo nikdy neviem, či práve ten mi nabudúce nepomože...

čo sa týka zdĺhavosti zápisu, je to asi zajedno, ale ten zabezpečovací prevod, je dosť mrcha titul nadobudnutia v tom, že veriteľ preukáže zmluvu a v nej taký malý bodík, ak dlžník neplatí, tak prepis bytu je omnoho jednoduchší, ako pri záložnom práve

Samozrejme willmuška, máš pravdu, lebo keď má napríklad nejaká banka záložné právo na tvoj bytík, a neplatíš, tak musí dať návrh súdu, aby odobril prepis ale pri zabezpečovacej zmluve stačí dojsť na kataster, že si napr. nezaplatila 2 splátky a byt už je ich- v priebehu hodiny.

každý človek by si mal byť v prvom rade vedomí, čo podpisuje (aj keď u starších ľudí, ktorí nepoznajú dnešnú dobu je to trochu zložité); nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ak si požičiam 100 000 Sk a založím byt za milión... no ťažko sa k tomu vyjadrovať; na druhej strane mi je jasné, že títo poskytovatelia pôžičiek to majú do bodky premyslené a často aj svojich klientov pekne oblbnú, len aby pôžičku poskytli; požičiate si 100 000 Sk a 18 mesiacov splácate po 5 tis. Poviete, veď to neni zlé, to nejako utiahnem. 18 mesiacov splácate a aj tak prídete o byt a prečo? Lebo tých 5 tis. bol iba úrok a ku koncu zmluvy ste mali zaplatiť aj tých 100 000 Sk istiny, ktoré však nemáte, ale to nikoho nezaujíma. A keď si to zrátate - poskytovateľ má 5 000 Sk x 18 mesiacov = 90 000 Sk a byt za milión a požičal vám len 100 000 Sk = v skutočnosti prišiel k tomu bytu za 10 000 Sk.
A práve takýchto ľudí by mal chrániť štát, nejaký max. úrok vôbec nepomôže, úrok dajú v zákonnej výške a zvyšok bude poplatok za vedenie úveru a sme tam, kde sme aj boli. Síce niesom právnik, ale videl by som to tak, že ak by sa nejaká pôžičková spoločnosť dostala k bytu, nemohla by si ho celý nechať resp. sama predať, ale musela by ho predať napr. na dražbe, z peňazí z dražby by uspokojila svoju pohľadávku a zvyšok by išlo človeku, ktorý si peniaze požičal a ktorého byt sa dražil. Možno by si potom za tieto peniaze dokázal kúpiť nejaký menší byť, ale stále lepšie ako obísť naprázdno.
Navyše ja už som videl toľko reportáží o tomto probléme v TV, sa čudujem, že sa toľko ľudí na to stále dáva.

Stano, zaujímavá téma, ktorá by si zaslúžila umiestnenie do blogu. Neporozmýšľaš nad tým?
Nadpis "Šľak ma ide trafiť" (aj keď prevzatý z literárnej tvorby jednej známej osobnosti) by mohol byť veľmi priliehavý pre jednu blogerskú rubriku.

Nie som bloger (akosi ma to zatiaľ neťahá k spisovaniu svojich zážitkov) a preto asi neposkytnem konkrétne rady ako postupovať, ale na Porade prispieva viacej skúsených blogerov, ktorí asi dokážu pomôcť.

Ja mám najradšej reklamu:

Kto rýchlo dáva, dva-krát dáva......a ja vždy tú reklamu dokončím.....a tri-krát rýchlejšie berie.

Alebo - stare zname Goebelsovo:
"Ak myslis, tak nehovor.
Ak hovoris, tak nepis.
Ak pises, tak nepodpisuj.
Ak podpises - tak sa necuduj"

Ano je tak. Este doplnim, ze nebankovky zvycajne vyberaju splatky tyzdenne, co je naozaj pre dlznika neuveritelny problem dodrzat. Ak si veritel do zmluvy uvedie, ze v pripade omeskania sa uplatni kupna zmluva, je po srande. Je uplne jasne koho potrebuju dostat. Jedna sa o ludi s nizkym pravnym rozhladom. Zmluvu a jej podmienky necitaju.

No jo tak to vyzerá, že som jediný blb, ktorý sa k svojej blbosti takto verejno- anonymne priznáva , ale verte, že som tú superzmluvu podpísala pri plnom vedomí. Inak môj skromný názor (a to nechcem na nikoho útočiť), v tom čase, keď sa to stalo som bola pre bankové domy absolutne nezaujímavá, dlhy na krku riadne a toto mi relatívne pomohlo neprísť o strechu nad hlavou v danom okamihu. Stále som si hovorila, že sa zamestnám za slušný príjem, zvýšila som si ho i oficiálnym prenájmom nehnuteľnosti, a stále som bola pre banky nezaujímavý červíček. Bola som v banke s preukázaným vysokým príjmom, ručenie nehnuteľnosťou a nič, ale z druhej strany som dala rovnaké podklady a potvrdenia sprostredkovateľovi a zrazu bolo získanie úveru maličkosťou-samozrejme za slušnú províziu Tak mi teraz niekto povedzte, ako je to možné? Jo a právny rozhľad mám dosť dobrý, to ste si snáď všimli(teda čo sa týka rodinného práva).

willma, vôbec si nemyslím, že si jediný "blb" /prepáč mi citáciu/. Poznám veľa ľudí, aj vysokoškolsky vzdelaných, napr. moje priateľky učiteľky, ktoré išli do toho pri plnom vedomí. Podobne ako tebe im pravdepobodne v tom čase nič iné nezostávalo. Človek sa učí na svojich chybách.

Tak dík, a citáciu ti odpúšťam , ako som už písala, smeje sa mi celkom fajn, lebo som sa tej dobrosrdečnej tetušky zbavila , pardon samozrejme vyplatením istiny

Mladý človek sa učí na svojich chybách, človek v strednom veku sa učí na chybách iných, a starší chyby nerobíme, chacha

To ty akože si už v 17-tke starší človek?

Áno mami, ale musím priznať, že sa už tiež blížim k 17

Willmuška, vobec nejsi jediný blb, ako si sa nazvala- neboj, ja som tiež raz spravil vec takú, že sa s tým hanbím niekomu priznať, lebo sa bojím, že ma pošle rovno niekam do ústavu, ale enormnú blbosť, ober- blbosť. - každý može zlyhať niekedy a našťastie, síce som došiel o nejaké financie, ale neumrem bez nich, zaobídem sa bez nich, ty si sa vyhrabala z tvojho problému našťastie a vlastne máme šťastie, len oveľa viac je tých ľudí, čo sa z toho nevyhrabali, bohužiaľ.

Andrej a vieš, že máš pravdu? Po novom roku, nejaký blog založím asi a uvidím ako sa mi bude dariť. Ale až po Novom roku, vieš idú Vianoce a teraz sa krotím, nech ma cez sviatky "šľak netriafa"
Ale samozrejme, mám aj pekné námety na druhej strane- veľa dobrých skutkov poznám, veľa firiem, čo pomáhajú, takže bude to aj opačne.