Staré pohľadávky v JU možno odpísať aj podľa §19 odst.2 písm.i.
Prikladám usmernenie DR:
Z § 19 ods. 2 písm. i) zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 vyplýva, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1. k tejto pohľadávke možno tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b) zákona,
2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 10 000 Sk,
3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpisu pohľadávky, celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi nepresahuje sumu 10 000 Sk.
Daňovník s príjmami podľa § 6 zákona, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 zákona, netvorí k pohľadávke opravnú položku podľa § 20 ods. 4 písm. b) alebo ods. 14 písm. b) zákona, preto nie je potrebné sledovať splnenie podmienky uvedenej v § 19 ods. 2 písm. i) v prvom bode zákona.
Účelom ustanovenia § 19 ods. 2 písm. i) zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 je zjednodušiť administratívu daňovníka z pohľadu efektivity vynaložených výdavkov v súvislosti s vymáhaním menovitej (vlastnej) hodnoty pohľadávky, ktorá nepresahuje 10 000 Sk. Viazať úpravu základu dane podľa § 19 ods. 2 písm. i) zákona v súvislosti s uplatňovaním § 17 ods. 8 písm. a) a c), resp. § 17 ods. 12 písm. b) zákona len na sústavu podvojného účtovníctva, by bolo v rozpore so zásadou rovnosti a daňovo nespravodlivé voči daňovníkovi, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona.
V tejto súvislosti by ma tiež zaujímalo, či sa takáto pohľadávka má odpísať len z knihy pohľadávok alebo aj znižuje základ dane.