machinak Ďakujem.
Článok sa odvoláva na starý ZoDP (č.366/1999 Z.Z.), podľa ktorého postupujeme len pri niektorých starých pohľadávkach.
Ja len v skratke, lebo je tu toho už veľa popísaného a aj aktuálnej literatúry je dosť:
Nový ZoDP nám priniesol niektoré zmeny a to aj v prístupe k pohľadávkam, pri tvorbe opravných položiek k nim i pri ich odpisovaní, čo sa týka daňovej uznateľnosti týchto nákladov.
Samozrejme, prvotnou právnou normou je ZoÚ (hlavne § 3 ods. 1 a § 7 ods.1 a 2) a Postupy účtovania, čo znamená, že sa účtovná jednotka nemôže kedykoľvek rozhodnúť a odpísať ktorúkoľvek pohľadávku.
Je však na jej posúdení a zvážení, že ako bude postupovať pri pohľadávkach napríklad takého charakteru, aké boli spomenuté v otázke (firma v likvidácii).
Alebo napríklad aj vtedy, ak dlžník neodpovedá na upomienky, zmenil adresu, náklady na vymáhanie pohľadávky by presiahli jej hodnotu,... a teda všetko nasvedčuje tomu, že pohľadávka zostane neuhradená. Po zodpovednom posúdení rizikovosti takejto pohľadávky je možné pristúpiť k tvorbe OP k pohľadávke, alebo dokonca k jej odpisu. A potom nasleduje testovanie v zmysle ZoDP - t.j., či je takýto náklad daňovo uznateľný, alebo nie. A ako som už písala, súčasný ZoDP nám takéto možnosti poskytol a preto ich (hlavne teraz v čase ÚZ) využívame (napr. § 20 ods.14 a následne § 19 ods. 2 písm. h) bod 5 ZoDP, účinného do 31.12.2007).