V súvislosti s témou dávam do pozornosti judikatúru, ktorá je síce o prevode členských práv a povinností na tretiu osobu, ale mohla by byť aplikovaná aj na prevod bytu do vlastníctva?
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 151/2005:
Pokiaľ je byt v spoločnom nájme manželov, subjektami dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa §230 Obchodného zákonníka musia byť obidvaja manželia; inak je táto dohoda (za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka) neplatná.
Relatívnej neplatnosti v zmysle ustanovenia 40a Občianskeho zákonníka sa možno dovolať rôznymi kvalifikovanými prejavmi adresovanými účastníkom právneho vzťahu, prípadne aj v občianskom súdnom konaní v rámci návrhu, námietky a podobne.
Bežnou vecou v zmysle ustanovenia 701 Občianskeho zákonníka, ktorú by mohol vybavovať jeden z manželov (spoločných nájomcov bytu) nie je zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve.
Je tam aj Poznámka:
Bežné záležitosti týkajúce sa spoločného nájmu bytu manželmi, ktoré sa opakujú alebo podstatne nezasahujú do spoločných nájomných práv, môže vykonávať každý zo spoločných nájomcov. Takouto bežnou záležitosťou je napr. platenie úhrady za nájom bytu a za služby spojené s týmto nájmom.
Ak však jeden z manželov, ktorí znali právo spoločného nájmu bytu, disponoval so svojim individuálnym členstvom v stavebnom bytovom družstve, dotýkal sa tým rovnakého práva druhého manžela ako spoločného nájomcu. Takáto dispozícia je potom relatívne neplatným právnym úkonom.
Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je zákonom určená. Preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho urobení. Preto tak možno urobiť aj v súdnom konaní či už v návrhu na začatie konania alebo vo forme iného procesného úkonu (námietky, vzájomného návrhu a pod.).