Ak by si nevedela nikoho zohnať, obráť sa na tú autoškolu. Bežne ponúkajú tzv.kondičné jazdy. Určite sa budú tešiť a nechápem prečo by ťa mali "hlásiť polícií", tí majú policajtov plné zuby na záverečných skúškach :p
A pokiaľ si myslíš že predpisy vôbec neovládaš tak bude dobré sa s nimi zoznámiť, nemyslím presné rozmery signalizačnej zástavky medzi dvoma vlečúcimi sa vozidlami, ale praktické veci. Pýtaj sa inštruktora, väčšinou sú fajn a radi ti poradia. Budeš sa cítiť istejšie. Zisiti si referencie na autoškoly ak máš v okolí ľudí čo si robili vodičák, prípadne aj meno konkrétneho inštruktora ak s nim boli spokojní. Od neho totiž bude záležať či to jazdenie pre teba bude pohodovou a príjemnou záležitosťou alebo hrôzou, kde sa navyše nič nové nenaučíš.

Dík za radu, asi to tak musím spraviť - žiadni dobrovolníci sa nehnú - hahahaha

Zisti si hlavne referencie na inštruktora. Od neho veľmi veľa záleží. Ja som natrafila v autoškole na takého, ktorý "pomohol" zo šoférovania urobiť pre mňa strašiaka. Učiť sa šoférovať som šla z nutnosti a vzťah k tejto činnosti, priznávam sa, nemala žiadny. No a môj inštruktor svojím prístupom dosiahol to, že je šoférovanie pre mňa stresom. Zatiaľ nechápem tých, ktorí tvrdia,že vedenie vozidla vychutnávajú a je pre nich relaxom. Dúfam, že časom aj ja prídem na jeho "chuť". Tiež som teraz nejazdila cca 2 roky,ale chystám sa to napraviť.

Ten novučký neobchytkaný vodičák mi pripomenul jednu moju príhodu. Mám vodičák už 26 rokov. Vždy som ho nosila v peňaženke, takže tiež vyzeral novučký a neobchytkaný aj napriek tomu, že som stále šoférovala. Raz v noci som išla z práce a viezla som domov zamestnankyňu. Zastavila ma hliadka, dali mi fúkať a vyžiadali si moje doklady. Policajt si prezrel môj vodičák a vraví mi,že taký starý a takmer nový vodičák ešte nevidel. Ja som mu na to odpovedala, že je taký preto, že ho neukazujem každému debilovi. Nato sa ma policajt opýtal: "Ako neukazujete? A vás policajti nezastavujú?" Aj napriek tomu, že zvyčajne sa viem vynájsť, vtedy som fakt mala čo robiť, aby som sa nerozrehotala na celú ulicu. Odvtedy si dávam pozor čo hovorím policajtom. Fakt to nepôsobí dobre, keď sa pučíte od smiechu pri kontrole dopravnou políciou. A čo sa týka šoférovania? Jednoducho je to v tebe. Veď prečo by si ty, ako žena, nemala dokázať to, čo obyčajný chlap? Veď nenadarmo sa vraví, že ženy sú dokonalé, nakoľko sú vymodelované z jedného kusa - Adamovho rebra. Ale chlapom to jedno rebro chýba. Takže, stačí odvaha a sebavedomie. Ostatné príde samo.

Ak by nešofér z Trnavy chcel jazdiť v Bratislave asi by to nebol až taký problém

Sway , tohoto inštruktora odporúčam, nie je nič lepšie ako naučiť sa to v ťažkom prostredí a potom už ideš všade

bomba, krááásne !!! - to ma pobavilo a nakoplo, idem na to!!!!

ja som naposledy šoférovala na skúške...potom ma môj milovaný odmietol pustiť za volant a teraz to kruto ľutuje...medzitým mi totiž šlohli doklady a ja som s vodičák odmietla znova vybavovať...a tak už 15 rokov nemôže slopať keď majú rodinnú zlezinu, nemôže si čapnúť hocikde a zavolať, príď pre mňa...

sway, idem ťa trošku podporiť ... lebo karkulka tu dala taký smutný príbeh
... k šoférovaniu treba pristupovať pozitívne, ak CHCEŠ, dokážeš to! ... jasné, že treba veľa, veľa, veľa cviku, ale dá sa to. Jednoznačne odporúčam kondičné jazdy, zopakovanie dopravných značiek (ktorá je hlavná a ktorá vedľajšia cesta) a veľa, veľa, veľa jazdenia ... ten správny feeling pri šoférovaní nadobudneš až keď budeš mať odjazdených viac kilometrov.
Ja osobne som najprv jazdila s otcom, ten do mňa rýpal: daj dvojku, trojku, štyrku ... brzdi, pridaj, obehni ... no hrôza ... ale prežila som to ... potom som veľa jazdila sama a vtedy mi bolo hej! ... nikto nebuzeroval, chodila som ako som chcela (jasné, že s dodržiavaním dopravných predpisov), a to mi pomohlo ... jazdou so sebou samou som sa zohrala s autom a teraz mi už nerobí problém sadnúť aj do džípu ... dokonca som ako môj otec, už počúvam motor, či dobre šliape!

... takže nedaj sa odradiť a hurááá do šoférovania ...

Prajem veľa kilometrov bez nehody

Príbeh mojej manželky.: Urobila vodičský preukaz, mali sme nové auto. Daciu. Tak ma teda odvez niekde, ideme. V zákrute sme sa stretli so sanitkou. Sanitka diera v boku, auto - celý predok poškrabaný. Manželka vyskočila z auta, plač na krajíčku, zahodila vodičský preukaz a odvtedy nesadla za volant. Nech som robil čokoľvek. Odvtedy chodí autobusom. Samozrejme otravuje, poď ma odviezť. Moja odpoveď - však máš vodičský preukaz, odvez sa sama, iné ženy chodia bez problémov. A tak to trvá už najmenej 30 rokov. Dcéry chodia na autách bez problému. Nepodali sa na ňu. To že nevie riadiť auto, je aj pre mňa ťažké, všade sa iba vozí, ak keď idem niekde, kde potrebujem, tak zavadzia, pretože má stále s niečím problém.

Poučenie.: Ak chcete byť nezávisla, v každom prípade sa naučte riadiť auto, nebojte sa, nie je to také zložité, dá sa to zvládnuť. Bude to Vám len na prospech.

sway - ja som robila vodicak s obrovskou chutou a skoro hned po 18tinach, dnes mam vodicak uz skoro 4 roky. Velmi rada soferujem. No cerstvo po vodicaku som sa velmi bala, hlavne ist sama. No potom som prisla na to, ze zaklad je nebat sa, lebo ked budes vystresovana tak si nevsimnes zopar dolezitych veci a je to... Treba sa uvolnit a vsetko pride samo. Tie predpisy ti doporucujem prezriet, pretoze bez toho by som za volant nesadla!! Vedomosti su v tejto oblasti prvorade, to ze pojdes radsej pomaly a budes vediet je lepsie ako nevediet nic. Takychto soferov ja osobne neznasam. Inak pri soferovani som sa podala na mojho oca - byvaly automobilovy zavodnik ) ale s tym az tak nie ako ta povaha - typicky ufrflany vodic

Drzim palce.

Este taky maly dodatok - nasi mi urobenie vodicaku neschvalili, musela som si nan nasetrit. No a nikdy mi nedali soferovat ich auto. Tak som si kupila svoju vlastnu skodovecku a nedam na nu dopustit. Jediny problem je, ze mi ju stale brava priatel.

Anto,to bolo pekne napísané.Ja patrím tiež k babám ktoré sa boja.Možno preto,že sa mi priaťeľka nedávno zabila.Robila si vodičák rok po mne a ja som jej v kútiku srdca závidela ako dobre jazdí. Ja som si robila vodičák nedávno 3 roky dozadu,pripadala som si ako stará mama pri 18 ročných študákoch. Tešila som sa keď som dostala vodičák,ale nie dlho.Môj manžel ma presvedčil,že ja a auto nejdeme dokopy.Stále to bolo,čo robíš,ako brzdíš,daj jednotku daj dvojku a aj päťka je tam.
Naposledy ma tak vytočil,že som zabrzdila dala som mu kľúče od auta a odvtedy nejazdím a pekne krásne ho otravujem.Aj dnes príde večer zo služobky a ja ho už čakám,že pôjdeme na víkendový nákup. Tým,že sa tá kamoška zabila a manžel ma presvedčil,že neviem jazdiť moje sebavedomie je na bode mrazu.No a teraz neviem ako pôjdem na stretnutie Poraďákov???

sway - na povzbudenie. Moja mama po tom, čo narazila s čerstvým šoferákom do plota prestala jazdiť. Keď som sa presťahovala (aj s vnúčencami) 25 km od nej (s problémovým prístupom hromadnou dopravou) môj manžel ju presvedčil aby začala znovu šoférovať, urobil s ňou pár jázd a ako 60-ročná po asi 35 rokoch začala znovu jazdiť. A jazdí.

sway, ja som mala vodičák 20 rokov odložený, potom som sa rozhodla, že už by bolo načase ho aj vyvetrať, tak som sadla za volant, manžel so mnou urobil po 3 večery dajaké jazdy po meste, dohromady asi 3 hodiny a začala som jazdiť. Asi 2 mesiace som chodila stále iba jednou trasou, pretože som mala strach, čo by som kde urobila, nakoniec som postupne pridávala aj iné cesty a križovatky a dokonca som vyšla z mesta .
Po polroku som sa odvážila ísť na dovolenku do Chorvátska, sama a zvládla som to. Bola som vtedy najšťastnejším človekom, že som to dokázala. Odvtedy jazdím stále. Najazdila som 100 tis. km. Mám strach a rešpekt aj ja na cestách. Je naozaj veľa nedisciplinovaných vodičov, ale myslím, že je viac tých lepších. Treba sa pozerať na to z tej lepšej strany. Držím Ti palce.

UF, ja mám skoro 50 a vodičák mám od včera od 11,00 hod, ľudia, nestrašte ma, ja sa chystám naozaj jazdiť a nie si ten vodičák, ktorý ešte nemám vystaviť do vitríny. Ale poviem vám super skutočnú udalosť o policajtovi a o kamoške, ktorá prišla o kamošku. Komunistické vtipy o zlatú mrežu iste všetci poznáte a patria medzi ne aj tie policajtské. Kamoška bola raz na rodinnej oslave svojej kamošky z práce. Tá hovorí svojmu mužovi, že: zlato, otvor nám džús. Manžel policajt zobral otvarák a do komunistického džúsu v plechovke urobil jednu dierku. Samozrejme, že nič netieklo. Manželka hovorí: Zlato, to musíš urobiť dve dierky. Manžel policajt otočil plechovku o 180-stupňov a urobil druhú dierku. Odvtedy sa kamoška s kamoškou nerozpráva.

Dámy nebojte sa!Mňa držalo pri šoférovaní od začiatku tiež len toto slovko.Poviem si však ,keď už já jazdím môže jazdiť každý.Keď si spomnem na moje začiatky považujem sa za samovraha.Cestou z autoškoly , po obdržaní vodič.preukazu som zrazila srnku.Každé auto ,ktorého sme vlastníkmi ,sa mi podarí škrabnúť.Nehádžem však po niktorej havárii flintu do žita a jazdím aj naďalej!Však ,keď nejde o život ide o h......

Ja už jazdím 31 rokov a to denno denne! Chce to odvahu a dôležité je začať
potom pomaly,ale sama! Mala som 8 rokov nálepku"začiatočník/,keď mi sused
policajt povedal, že prečo?Aby sa ostatní mali na pozore.Ale začínať dnes a vtedy je rozdiel,pretože vtedy boli okolo pomalé autíčka,ale aj nato si zvykneš.

Ale musím podotknúť baby,že je to aj nevýhoda!!!Pretože keď nejazdíte mangel musí ísť s vami/vybavovať rodinné zálež./,keď jezdíte,odpoveď bola šak
choď, máš vodičák!!

Ale držím palce a veľa km príjemných a bez nehody!!!

Sway, pridávam sa k ženskej podpore šoférovania. Mám vodičák a jazdím ani si nepamňtám koľko Mala som to šťastie, že otec bol ochotný so mnou najprv jazdiť povedal, že dokiaľ neusúdi, že môžem sama /trvalo to pol roka/ a potom mi auto aj požičiaval /s čím má veľa mužov problémy/. Šoférovanie milujem, sadám si do auta však vždy s rešpektom a neviem si vôbec predstaviť ako by som všetko stihla zariadiť bez auta. Na zdvihnutie sebavedomia Ti preto doporučujem najprv tých x-rekondičných jázd a potom postup ako píše Zuzka /tak som naučila jazdiť i kamošku, ktorá bola ten istý prípad ako píšeš o sebe/, t.j. najprv chodila asi mesiac iba do roboty a z roboty po tej istej ceste /postupne sa zbavuješ strachu z nového a dostaneš automatiku do rúk pri radení rýchlostí/ a potom pridávaš križovatky, okolie mesta, iné štáty Držím palceP.s. Kamoška bez akýchkoľvek problémov chodí za nákupmi do Rakúska a pochvaľuje si, že sa nemusí doprosovať o zvezenie manžela /pri ňom aj tak veľa nenakúpi/

sway, ja som mala vodičák 13 rokov, tak ako Ty, bála som sa čo len pomyslieť, triasli sa mi kolená, myslela som si, že som tá najnemožnejšia potencionálna šoférka na svete, bála som sa svojich zlých odhadov, zbrklosti, a čo ja viem čoho ešte. Zrazu mi ochorel otec, denne ho bolo treba navštevovať, šlapala som denne 8 km, alebo platila taxik... Syn ma napchal do auta, spravil so mnou 2 skúšobné jazdy na veľkom parkovisku a bolo. Prvý deň som ho zviezla a potom už sama.Trvá to si 3 mesiace, chodím už aj z NZ do KN, práve sa chystám. Narobila som pár kixov, ale nič vážne. Takže: zmobilizuj svoje sily a hybaj do toho. Je to fajn, budeš mať veľkú výhodu, nebudeš od nikoho závislá, sama si poradíš v mnohých situáciách, v ktorých si bola doteraz závislá od iných. Držím palce!!

Ja mam vodičak vyše dvoch rokov. Hned ako som mala moznost si zaplatit kurz som isla. Samozrejme sklamanie bolo velke, ked mi zrazu nikto nechcel poziacat auto (ani otec ani priatel). Potom som ich presvedcila a oni so zatatymi zubami sedeli pri mne (hlavne otec). Zistila som ale, ze takot to nebude dobre. Nikdy som nechcela byt rekreacny vodic. Ja mam taky nazor bud niako alebo stale.

Tak som sa teda rozhodla a kupila som si auticko, ktore uz mam rok a som velmi stastna. Nemusim sa nanikoho viazat a hlavne nemusim slapat, cakat na MHD, cestovat v smradlavom MHD atd. Je to vynikajúca vec, kto to nepozna nevie si to az tak vazit.

Sway - urcite chod do toho! Uvidis neolutujes. A ak ti mozem poradit asi by bolo najlepsie ist do autoskoly a nie len tak si nahodne najst sofera. Predsa tie auta maju aj druhu brzdu co nikdy nevies ci nebude musiet instruktor pouzit. Tam mas istotu, ze s tebou fakt preberu to co na kondicnych jazdach treba. Kup si alebo si pozicaj knihu pre autoskoly a po veceroch si sprav testy na konci knihy. Je ich tam dost a ver mi, ze tak sa to najlepsie naucis. Biflovacka je uplne zbytocna.
Dufam, ze sa nam ohlasis, ze ako si dopadla.