Sway využi to, že môžeš mať VP, ja ho totiž nemám kvôli zdravotným problémom. Uvidíš pôjde to, stačí vyskúšať. Ja mám našťastie dobrého chlapa, ktorý má ešte vozí do roboty aj z roboty len aby som nemusela pešo a nikdy mi to nevyčíta, ešte sám mi to navrhol.
Ale ty máš VP tak využi ho.

Idem sa pridať k debate....

Ja som robila vodičák v škole, ešte som nemala 18. Povedala som si: keď ho budem mať a nevyužijem ho, nič sa nestane. Keď ho ale budem potrebovať a nebude, čo potom urobím? Jazdiť som začala s otcom, ktorý ma dosť "stresoval". Myslel to dobre, ale ja som bola panikár. Keď som spoznala svojho muža, mal Škodu 110 a hovorieval mi: to auto potrebuje to a ono - to musíš vedieť, to zvládnuť, a zároveň chcel, aby som na ňom jazdila. No určite! Keď som neskôr na Škode 120 začala jazdiť, veľmi mi pomohol takými praktickými drobnosťami: Keď odbočuješ, najprv smerovka, potom brzdy; Keď nemáš na neoznačenej križovatke istotu, kto má prednosť vychádzaj z toho, že ak odbočuješ doľava, ideš posledná; Sleduj aj to, čo sa deje viac vpredu, nie iba auto pred sebou... a pod. Mama ku mne do auta sadala s čitateľným výrazom neistoty a to nebolo ktovie čo na povzbudenie.
Dnes sa teším z toho, ža mama je v pohode a otec aj brat mi bez mihnutia oka auto požičajú, keď treba. Ten pocit je na nezaplatenie!!!
Ale pravdou je aj to, že mám už čo-to najazdené. Môžem potvrdiť - prax je veľmi potrebná!!!
Kočky, držte sa, nedajte sa odradiť chlapskými rečami o ženách - šoférkach.
Raz mi chlap vyletel do cesty z vedľajšej a ešte sa rozčuľoval... Ja to dnes beriem už tak - no nech si myslí, že som LEN ženská za volantom, keď mu to urobí radosť... kým sa nedeje nič vážnejšie, tak ma to nerozhádže - načo sa stresovať? Každý raz začínal a každý robí chyby. Hlavu hore a hor sa jazdiť!!!!

to sway:
mala som napisanu peknu dlhu povzbudzujucu odpoved, ale som ju nejako zmazala , takze iba kratko, neboj sa, zaplat si 3 hod. jazd, potom cez sobotu a nedelu nacvic svoje trasy a soferuj, ale stale, lebo nacvicene zabudnes.
drz sa...

ja som sa učila šoferovať v praxi tak,že som mnou musel vždy niekto isť. mama vravela : "ak sa maš zabiť, tak nech sa zabijeme obe"... tak si predstavte pod akým stresom som išla.
a tetu raz zastavili policajti nepriputanu a hovoria: Kde mate pasy? a ona: načo pasy, veď neideme do Poľska

Ivka.. ja som si robila vodičák hned po škole. Mala som fantastického inštruktora. Vodičák som spravila, môj otec, že ked už ho mám, tak nech aj jazdím... a ako som už vyššie čítala.. furt mi do toho kvakotal.. teraz prerad, pribrzdi... ked ideš parkovať, jednu ruku si daj za sedadlo....a druhou otáčaj volantom... a ked som to nechcela tak urobiť.. lebo som to nevedela, sme sa pohádali... v strede cesty som nechala auto... a povedala mu, že nech si to zaparkuje sám... ked mi neverí, že to zaparkujem aj s dvoma rukami. Tým bolo vybavené moje šoférovanie s tatkom :-) tak som nešoférovala asi rok, kým som sa nezoznámila s mojím manželíkom, ktorý má svätú trpezlivosť a hlavne nekecá do riadenia druhému. Najprv pri mne pár jázd sedel, potom som mala mať školenie a dal mi auto. Ale musela som mu volať z domu, že som dorazila v poriadku. A odvtedy si jazdím už bezmála 15 rokov a neviem si to vynachváliť. Jadzenie je pre mňa taký malý relax. Občas sa mi zadarí, že zahambím aj skúseného šoféra. A HLAVNE.... sa NEDAJ odradiť, že si ženská a že ti volant nepatrí do rúk!!
Ináč doporučujem kondičné jazdy v autoškole. Môžeš si zaplatiť toľko jázd, koľko budeš potrebovať, kým si nebudeš istá, že to zvládneš aj sama. Dôležité je hlavne jazdiť, jazdiť a jazdiť... aby si do toho prišla :-) Veľa zdaru! :-)

Dík všetkým za rady, musím to už nejako rozbehnúť - len problém je v tom že máme až 1 auto a keď mužíček odfrčí - tak nemám samozrejme šancu..., a trochu sa bojím, že roztrepem jediný dopravný prostriedok - čo by bol prúser jak mraky..., ale to asi budem musieť prekonať. Stále sa pohrávam s myšlienkou nejakého starého vozítka..., ale zasa vychytávať mušky..., neviem, ale určite to nejako musím začať, fakt vďaka za podporu!!! - určite dám vedieť ako sa mi darí, možno na stretnutie - ak sa tu nakoniec niekedy nejaké zorganizuje prídem autom ako samošofér - ale rátam až o nejaký čas....

Ja som si urobila rýchlokurz v r. 1996, pri 3 malých deťoch .18.decembra som dostala vodičák a 22.12.som pri parkovaní v meste,na ľade, oškrela nárazník,môj muž sedel vedľa mňa.No vyvádzal,že či ma neučili že na ľade ma pri zabrzdení posunie dopredu.Potom predal auto.Teraz máme Citroen XM.Kde je muž,tam je auto.Aj syn už jazdí.Ja už šoferovať veru nebudem.

Nebojte sa žienky ani so starším zaprášeným vodičákom. Sadnite do auta (SAMÉ, lebo veď nech vám do toho nikto nekecá) v nedeľu podvečer, keď už ostatní šoféri sú väčšinou doma a objazdite si dookola najbližšie ulice, vyskúšajte si zaparkovanie.... a potom urobte väčšie koliesko okolo ulíc v okolí......ale hlavne si to natrénujte samé, niet horšieho prípadu ako "kecoš" vedľa , ten vás len znervózni.

Damy, bohuzial som rokmi zistil ze problem je trosku aj vo vasej vlastnosti robenia vela veci naraz. Ano viete to a aj to casto praktizujete, muzi to vedia tiez len sa viac vedia sustredit na jednu dominantnu ulohu, toto je ale u vacsiny zien problem a vsetkym uloham davaju skoro rovnaku prioritu a teda aj pozornost. Moje odporucanie pre "polovodicky": eliminujte vsetko co vas moze odviest od pozornosti k cestnej premavke! Tzn. kabelku (aj s mobilom najlepsie vypnutym) pred jazdou dajte na nepristupne zadne sedadlo, ak mozete nejazdite s dietatom (aspon prve tri roky nie) ak uz je to nutne a musite sa venovat dietatu ihned zaparkujte a nesnazte sa o to za jazdy a pod. Este by som ako jeden z faktorov na eliminovanie doporucil skusit automaticku prevodovku nakolko podla mna radenie rychlosti berie zene (nie kazdej ale vacsine) az 50% pozornosti a to je vela. Dnes je dostupnych vela modelov s AT (automaticka prevodovka) uz od kompaktnej triedy a cenovo su o cca 25-50 tis. Sk drahsie ako rovnake vozidlo s manualom. Vymenujem par vozidiel Citroen C2/C3, Peugeot 1007 (vyborne auto pre zenu), Toyota Yaris, Opel Corsa. V strednej triede a vyssie je skoro kazde vozidlo dostupne aj s AT. Nehanbite sa ani za priplatkove parkovacie senzory (7-13 tis. Sk) aj my muzi ich mame radi, najlepsie su take ktore maju okrem zvukovej signalizacie aj vizualnu kontrolu. V autoskolach nenajdete AT a preto nevahajte a trvajte na predvadzacej jazde u vasich dealerov vozidiel, ked im ako zena poviete ze ste dlho nesoferovala ale chcete skusit AT a podla toho sa rozhodnete ci kupite alebo nie tak sikovny predajca vas zavezie na kludne miesto kse si to vyskusate (nezabudnite si zobrat vodicak/OP). Pre zeny ktore jazdia uz 2-3 roky by som rad odkazal aby sa trosku krotili (nie nadarmo ich my muzi volame rychle manazerky) a jazdili trosku ohladuplnejsie a s rezervou (aj iny moze urobit chybu). Vela stastnych km.

Milá Iva, za volantom si odkázaná sama na seba a preto neodporúčam rady ako ...neboj sa, pridaj, obehni ho a pod. Potrebuješ mať istotu v sebe, pretože ty sedíš za volantom. Auto je úžasná vec, ale dokáže v nesprávnych rukách byť aj zabijakom. Prikláňam sa k názorom Pauly: jazdiť, jazdiť, jazdiť. Raz som čítala krásny príbeh, kde manželka pri autonehode išla vyberať doklady k poistke a mala tam lístok od manžela: "V prípade nehody si uvedom, že mám rád Teba, nie auto." Ak Vám nehrozí, že sa takého niečoho od svojej polovičky dočkáte, skúste mu ten lístok napísať vy. Ja jazdím veľmi rada už 25 rokov a zatiaľ stále bez nehody. Držím Ti palce a nezabudni: Dokážeš všetko, čo chceš! ( Erich Lejeune).

Ivka, ja som si až teraz všimla, že ten príspevok si písala skoro pred rokom. Tak napíš, ako si dopadla? Jazdíš?

Pôvodne som nechcela reagovať na tvoj príspevok ale musím. Tvoj príspevok je "veľmi poučný". Ale mňa jednoducho urazil. Som žena - neviem či vodička alebo polovodička - mám pomerne "živé" auto - 1.9 TDi, manuálnu prevodovku, mobil nosím zásadne zapnutý, kabelku len vo výnimočných prípadoch - môžem ti povedať, že jazdím bezpečne, ohľaduplne, pozorne a snažím sa predvídať. Treba dať rady aj nedámam - mám na mysli "tupcov" ktorí majú 18 a jeden a pol dňa, BMW svojho tatíčka, jazdia akoby cesta bola iba ich, rýchlosť - koľko auto dá, poklopkávajúc sa na čelo a so zdvihnutým stredným prstom vystrčeným cez okienko.
Takže záver: som dobrý vodič aj napriek skutočnosti, že som žena.

Jáááj, dík za povzbudenie, akosi sa nedarí, nejazdím a či naberiem odvahu, nik nevie, nakoľko som mala v decembri autonehodu (ako spolujazdec a nie z našej viny !!!) a to mi ubralo všetku pozitívnu energiu na šoférovanie....
zisťujem, že sa nebojím seba a svojho šoférovania, ale tých bláznov..., čo sa mi bohužiaľ i potvrdilo...

Ivka, nebud smutná. Viem, ked prečítaš totutie šoférky čo ťa povzbudzujú do jazdenia - jeden by mal pocit, že my nešoférky sme pomaly akoby telesne postihnuté ). Majú inak tie baby šikovnice vo všetkom pravdu, to hej - s autíčkom máš slobodu, mobilitu, nezávislosť....Jak ja im v duchu závidím, ten hore mi je svedkom . Ja už tak ako ty (ne)jazdím 25 rokov bez nehody (či skôr vlastním vodičák) -lebo akosi nikdy nebolo na čom, a vždy ma mal kto odviezť. Hlavne v posledných rokoch ma priateľ rozmaznával vyvážaním ráno do práce, večer z práce... Zrazu priateľa niet a ja objavujem čaro MHD. Chodí to pomerne presne, človek má ráno a večer zaručených cca 10 minút pohybu aspoň po zástavku, stretne kopec susedov, ktorých už roky nevidel, podozvedá sa novinky a klebety... Nie že by som bola celá hapy ako ja teraz musím autobusmi chodiť. To nie! Určite že je to nepohodlné! Ale - ono má fakt všetko svoje aj plusy aj mínusy! Už len tým že ty ani ja nejazdíme, je na i tak preplnených cestách napríklad o 2 autá menej. A kedže dnes má auto skoro každý, je predpoklad, že ak treba, vždy sa nájde niekto, kto ťa zvezie. Ja mám takto našťastie poruke sestru, švagra, dobrých susedov a kamarátov/-ky. Na dlhšie trasy je i tak lepšie, ak sú v aute viacerí a poskladajú sa na benzín - ekonomika nepustí. Chcela som vlastne len povedať, že prečo by sme mali vždy vidieť len tú zlú stránku veci, však? Odpovedali ti len šoféri - ozvú sa aj další z nejazdiacej (pomaly ale isto) menšiny? Len pre objektivitu - ak by som si trúfla jazdiť, ak by pre mňa prípadná havária (stačí poškodenie auta napr.) neznamenala obrovský problém (finančne), proste ak by sa nejakou náhodou vyskytli pre to priaznivé okolnosti - určite by som sa tiež snažila jazdiť. Kedže to však tak nie je, nevnímam to ako katastrofu a nemienim sa pre to nejak extra trápiť Krásny deň a jazdu bez nehody želám všetkým

Možno tu nejde len o praktické problémy spojené s tým,že človek nešoféruje. Možo ide i (hlavne) o to, že tým, že človek prekoná strach zo šoférovania, upevní si svoje sebavedomie a pocit nezávislosti.
P.S. vodičák mám 20 rokov, nešoférujem 47 rokov.

Ja si "vodičkujem" už asi 9 rokov. Vodičák som si musela robiť kvôli robote, pretože som denne chodievala do banky.
Ako prvé som odtrhla na firemnom aute nárazník, ale tak, že to nebolo vidieť. až asi po mesiaci, keď boli s autom v servise sa to zistilo, ale vinníka nebolo...
Inak na auto nedám dopustiť, či je benzín za 35 alebo 40. Už som si naň tak zvykla, že sa nedá, nechať ho len tak v garáži.

Moja mamina si robila vodičák ešte pred 30 rokmi, keď sa sem začali dovážať trabanty. Strašne po ňom túžila...
HneĎ na prvej jazde videla, ako trabant zrazil malého cigáňa. Trabant na maderu, cigáň ani oškretý. Tak vystúpila inštruktorovi z auta, treskla dvermi, peniaze za autoškolu jej vrátili a teraz ma pravidelne bombarduje, keď potrebuje niekam odviezť.
No bolo jej to treba?

Tak treba prekonať strach, sadnúť za volant a jazdiť!!!!!!!

Ako sa dá naučiť rozjazd z kopca? A dá sa to vôbec?

Robi sa to pomocou rucnej brzdy. Ak ti to nema kto ukazat, oprobuj zajst do niektorej autoskoly, ktorykolvek instruktor ti to iste rad predvedie a nauci ta to.

Ja by som sa postavila s autom na kopec, kde nechodia autá,zaradila by som rýchlosť (1 ),jednou nohou by som stála na spojke, druhou na brzde, a rukou by som naštartovala.Pustila by som nohu z brzdy , prehodila na plyn a pustila zo spojky.Na plyn ani nemusíte.
Ak to nechcete skúšať na embéčke, lebo tam sa samo nenaštartuje po otočení klúčom.
Hore kopcom:naštartujem, mám zatiahnutú ručnú brzdu, zaradenú jednotku a stojim na spojke.No a potom naraz stiahnem dole ručnú brzdu , stlačím plyn a pustím spojku.

Je to dobre alebo by som neprešla skúškou? Musím si to odskúšať.

Najskôr som nechcela reagovať na túto tému, ale musím Vám oznámiť, že vodičák aj keď som si ho mohla kedysi urobiť za rozumú cenu som si ho nespravila. Naši by mi totižto isto nedali hneď do rúk auto. Dnes /s odstupom času/ by som si ho neurobila ani zadarmo, pretože ako spolujazdkyňa som veľmi ´kritická", ale pokiaľ by šlo na lámanie chleba som chaoswomen /streswomen/, takže radšej ušetrím všetkých obyvateľov nášho mesta od zbytočných stresov. Medzi nami, pokiaľ mám byť úprimná v tomto si neverím, aj keď som absolvovala iné znáročnejšie aktivity, Skrátka mám 35 rokov a vodičák ma absolútne neláka.