Zollo,môj názor je taký, že väčšina rozvodov vzniká preto, že manželia spolu málo komunikujú.
Buď z nedostatku času,z únavy alebo skrátka len tak...majú spoločný domov,deti,auto atď.Žijú stereotypne zo dna na deň.Muži sa snažia zarábať peniažky pre rodinu,ženy sa snažia starať o deti,domácnosť a tiež chodia do práce.Obaja sú presvedčení, že robia to najlepšie,čo vedia.
Len pri tom všetkom zabúdajú na city.Potom ,po rokoch si niektorý z nich uvedomí,že žije niekde v prázdnote, kde ho nič neteší,že vlastne len prežíva...

Píšeš,že ste sa dlhšie hádali,tak ako všade inde.Ibaže aj hádka a hádka je rozdiel! Iné je nejaká hádka raz za čas,za nejaké maličkosti a iné sú hádky,ktoré sú na dennom poriadku!
Nepíšeš o čom boli vaše hádky. Nesnažila sa Ti nimi manželka niečo povedať,či naznačiť? Počúval si ju?Možno Ti niektoré veci nedokázala povedať priamo,tak naznačovala medzi riadkami...A vrcholom ľadovca bolo potom to,že odišla.Cítila sa osamotená,neocenená,nemilovaná,nepochopená?! Pýtal si sa jej na to?

Týmto si nechcem zastávať ju, ani viniť za všetko len Teba.

Ibaže my,ženy hoci sme silné,občas potrebujeme nielen fyzickú pomoc, ale ale aj psychickú oporu a pocit istoty.
Kedy si naposledy zobudil svoju ženu s tým, že ju čakala káva na stole?
Kedy si naposledy povedal,žene nech si napr. po nedeľnom obede ona oddýchne,že Ty upraceš miesto nej riad?
Kedy si ju naposledy len tak, bez príčiny (ako za mladých čias) pozval niekde na 2 deci vína,pozrieť medzi ľudí?
Kedy si ju zobral na nejaký celodenný spoločný výlet namiesto domácich prác,len tak, aby ste boli spolu a mohli sa porozprávať?
Kedy ste si naposledy jeden druhému povedali, že sa máte radi?Bolo to už dávno, ale spoliehali ste sa na to, že ten druhý to predsa vie?
Toto vaše odlúčenie Vám možno pomôže uvedomiť si vaše chyby.Snaž sa s manželkou o všetkom otvorene porozprávať,vypočuť ju. Možno ešte nájdete nejaké riešenie.

Dnes je veľmi ťažká,rýchla a uponáhľaná doba.Všetci to majú ťažké.
Ale treba si nájť čas, aby sme si vedeli užiť a vážiť to, na čom nám záleží.

Držíme Ti palce aby Vám to dobre dopadlo !

K tvojim otazkam ze kedy na kavu a pod. vela krat. Vela pre mna znamena ako clovek denne hladkanie, flirtovanie masirovanie to bolo casto. Napriklad vcera som mal narodenini prisla, obedovali sme (ja som varil) co bolo zriedkave predtym, rozpravali sa a som ju aj pomasiroval. Problem bol v komunikacii lebo ona vacsinou mi nic konkretne nepovedala. A hadky neboli na dennom poriadku len raz za cas. Viem ze sa viem zmenit k lepsiemu ze jej budem viac pomahat fyzicky aj psychicky, ale ona mi nechce verit, nechce mi dat sancu aby som jej to dokazal. A to ma boli najviac. A o nasom sexualnom zivote len tolko ze bol fantasticky.

A čo tak spoločne navštíviť manželskú poradňu? Nie je to žiadna hanba, skôr si myslím, že je to dôkazom snaženia sa o záchranu vzťahu.

Zollo, nie každý má taký "dar", že dokáže povedať všetko čo cíti.
Ale tým, že na Teba nezabudla na narodeniny a dala sa Ti masírovať,povedala asi dosť...
Podľa mňa(ženská intuícia) tú šancu u nej určite máš,len Ti to nechce povedať, ale čaká na tvoje skutky.
Drž sa a bojuj za svoju lásku a za svoju rodinu! Keď bude u Teba vidieť záujem a snahu, určite ti postupne povie,čo ju trápi a čo chce na Vašom vzťahu zmeniť. Možno si už nejakú tú šancu už v minulosti prepásol,takže ti preto neverí.
Ale chválim ťa za to, že si dokážeš priznať chybu a hľadať pomoc.
Držím Ti palce!

Myslím si, že Arizona a Smith ti poradili dobre, skús si z toho vybrať a postupne zrealizovať, prehodnotiť, poradiť sa, len nestoj na mieste a nebedákaj. Chop sa činu a skús si manželku získať naspäť k sebe, komunikujte spolu, choď sa synom a skúšaj čo sa dá. Veľa šťastia.

Snazim sa ver mi

Tak držím palce. Môj manžel je tiež taký, že máločo povie, radšej to dusí v sebe, aj keď ho naštvem a musím z neho všetko ťahať ako z chlpatej deky, takže si viem prestaviť to viaznutie komunikácie. Len podporím myšlienku, že treba svoje úmysly dokazovať činmi a radšej menej o tom rozprávať. Inak držím palce.

Ak aj potom manželka odišla, potom je problém nie v tomto, ale v niečom inom, niečom, čo možno už dlhšie vyjadrovala slovami alebo správaním, ale si to prehliadol. Často to býva tak, že jeden partner sa snaží o zmenu vo vzťahu, ten druhý to prehliada, preto s tým ten rvý skončí, rezignuje, a trebárs aj odíde, a vtedy sa začne snažiť duhý, ak už nie je neskoro. Ten prvý je však už po svojej snahe rezignovaný, preto potrebuje určitý čas na to, aby nabral chuť niečo ešte so vzťahom urobiť, a tiež aby začal dôverovať partnerovi, že snahu myslí úprimne, keďže predtým bol sklamaný, ak jeho snaha o zlepšenie nebola akceptovaná. NEdá sa čakať, že prvá snaha o zmenu (navarená večera, fajn komunikácia) dokáže prelomiť bariéru. Možno je viac nepochopenia na oboch stranách, to si treba vysvetliť, a to vyžaduje asi veľa času. Riešením je aj častejšie stretávanie a komunikácia s manželkou, netlač ju hneď do návratu, návrat je až záver a zároveň začiatok druhej etapy. Psychologická poradňa môžebyť dobrým pomocníkom na sprostredkovanie, vyžaduje to od oboch schopnosť urobiť kork k sebe navzájom.

povedala mi ze to je problem o com som pisal a ze uz nevladze dalej takto zit, psychologicku poradnu som jej navrhol a ona to odmietla. Ja nie kroky ale aj skoky dokazem smerom k nej ale ona nechce, aj dnes mi to pripomenula ze uz ked sa tak rozhodla tak to uz nezmeni.

A nad tým, že asi niekoho má, si nerozmýšlal? Vieš keď sa zaľúbila, tak potom ti ani míľové kroky nepomôžu.

ale ano rozmyslal, ale neviem ti na toto co napisat. Ja jej verim ked povie nie.

Ja mám dojem, že mala málo starostí a nevie sa vpratať do kože. Myslím, že by pomohlo nejaký čas o ňu nebojovať a počkať, viem, že je to riskantné, ale za pokus by to stálo. Zistí o koho by prišla. Tej návšteve na narodeniny nerozumiem, ak sa rozhodla ako sa rozhodla, tak čo skúša
Dúfam, že to dobre dopadne pre oboch aj synčeka.

Mrzí ma, ale súhlasím s ALDOU, tiež si myslím, že Tvoja manželka má niekoho iného. Z toho všetkého čo si tu napísal mi to napadla hneď ako prvá myšlienka, možno len nevie nájsť samu seba a potrebuje čas, ktorý jej daj, aby sa sama rozhodla. Možno sa nevie rozhodnúť a momentálne "hrá" na dve strany, len donekonečna sa to nedá a bude si musieť vybrať. Smutné je na tom to, že ak je to tak, tak trpieť to musíš bohužiaľ len Ty a vyčkávať... vyčkávať... čo bude ďalej. Každopádne držím palce a veľmi Ti prajem, aby si bol šťastný aj naďalej s láskou, ktorú stále miluješ. Uvidíš, že sa vyplatí čakať, a ona nehodí všetko len tak za hlavu. Buď trpezlivý, trpezlivosť ruže prináša.
Lenka

a podľa teba, v čom to je, že sa rozhodla práve takto...
nie je tak aj nejaký skrytý problém?

Dnes som jej napisal ci by sme sa nemohli stretnut a porozpravat sa. Odpoved?: Ja som si uz myslela ze si uz pochopil kde sme to pokazili. Skoda to rozoberat lebo sme nikdy nepochopili co chce povedat ten druhy. Ona nechce vobec o tom rozpravat a to je problem.

Ona mi len tolko povedala ze uz nevladze ze sa pohar naplnil.

Vieš mi to tu ťažko posúdime, lebo vás nepoznáme oboch a pravda je vždy niekde v strede.

Len ona je taka ze to vysvetlit jej rozhodnutie nevedela ani svojej mamke.

Tu je podstatné, aby to vedela vysvetliť hlavne TEBE.
Aký pohár pretiekol? Čo tým myslela? Spravil si niečo? Tak to vyzerá, že ona Ti niečo vyčíta. Pri kom teraz býva? Je sama? Myslím,že nie.

Tento pocit poznám. Hranicu tolerancie mám vysoko nastavenú. Jedného dňa sa však čosi vo mne zlomí a uvedomím si, že už nedokážem ďalej tak, ako doteraz... Ono sa to vlastne potom inak ani nedá definovať (v danom štádiu je už vlastne úplne zbytočné rozpitvávať čoby... keby...)......