ak je spôsob B tak 504

Dobrý den, mala by som otazku:
Platca dph, PÚ
Je to firma, ktorá robí kúrenia, predá zákazníkovi nejaký kotol, a k tomu kopec malých súčiastok ako rúry, tesnenia a neviem čo všetko. Do faktúry uvedie osobitne plynový kotol a montáž, v dodocom liste rozpíše jednotlivé "malé súčiastky". Je potrebné v takomto prípade viest sklad všetkých tých "malých súčiastokô???
Ako by ste to účtovali?? Ďakujem, prosím poradte

Nik nevie pomôct???

Priznám sa ze ja sklad nevediem, som uctovnicka, ale viem, ze firmy v ktorych uctovnictvo robim si vedu na sklade evidenciu aj tych malych suciastok, dokonca su to niekedy suciastky aj za halierové sumy. Takze moje odporucanie je evidovat ich, ved ak je na to program, on by mal hned pri vystavovani alebo nahravani faktur tieto polozky do skladu davat resp. ich z neho vydavat, nie?

Stavebná firma vedie všetok nakupovaný materiál týkajúci sa stavebnej činnosti cez sklad, t.j. aj drobné (centové) veci ako klince, skrutky, hmoždinky atď. (firma chce aj tieto "drobné" veci viesť cez sklad). Poruší nejaké predpisy, ak nebude robiť skladové karty na každý jeden druh nielen týchto "drobný" vecí, ale bude na ne len jedna skladová karta podľa typu? Napr. nakúpi skrutky 6 x 25 v cene 0,01 EUR/ks a skrutky 6 x 30 v cene 0,02 EUR/ks. Oba druhy skrutiek prijme na jednu skladovú kartu - typ "skrutky". Bolo by to možné robiť aj pri drahšom materiály, napr. tehly, pur peny atď.? Firma účtuje spôsobom B a v skladovej evidencii sa používa FIFO metóda.

Môžem to tak účtovať, že budem mať druhy tovarov, nie každý typ materiálu zvlášť?
A ešte sa chcem spýtať na výdajky: v podstate všetko, čo sa nakúpi, ide hneď na stavbu. Musím robiť výdajky každý deň, alebo stačí len napr. 2x do mesiaca?

Toto som našla v postupoch účtovania: "§ 45 Účtovanie zásob v analytickej evidencii
(1) Analytická evidencia sa vedie podľa druhov alebo skupín zásob na skladových kartách alebo súborov dát z počítača. V účtovných jednotkách vykonávajúcich maloobchodnú činnosť najmä podľa hmotne zodpovedných osôb a miest uloženia zásob."

Rozumiem tomu správne tak, že nemusím mať na každý hmoždinky A, B, C tri rôzne skladové karty, ale keďže je to jeden druh zásob, stačí jedna karta - hmoždinky?

urob si smernicu ako to budeš robiť a potom podľa toho postupuj.

Áno, ak dáš všetky hmoždinky na jedno skladové číslo a jednu kartu, si stále v medziach citovaného §, lebo si si za jednotku zásob zvolila nie druh, ale skupinu. Usporíš na počte evidenčných skladových položiek, ale zníži sa Ti podrobnosť prehľadu skladovaného tovaru. Okrem toho, bude zásoba ocenená jednou priemernou skladovou cenou za celú skladovú skupinu, ktorá môže mať veľký cenový interval. Ak by sa malo použiť fifo ocenenie, bolo by ale uplatnenie skupín namiesto druhov kontraproduktívne.

Ďakujem za odpoveď. Čo prijmem na sklad, ide hneď aj do spotreby, takže vydaný materiálviem presne priradiť na zákazku, takže si myslím, že FIFO metóda nie je problém. Šéfovia nechcú mať úplne dopodrobna rozpísaný všetok materiál, t.j. každý jeden typ hmoždinky atď.
Ešte ten výdaj - môžem ho robiť napr. 2x do mesiaca? Robím v Omege, tam sa dajú položky z príjemky kopírovať do výdajky, takže materiál by bol stále priradený presne k tej zákazke, ku ktorej patrí.

Prepáč, ja som neprešiel celú históriu Tvojej otázky a tak som prehliadol aj že ide o stavebnú výrobu s prevažne veľmi krátkou dobou skladovania a už používaš fifo. Jasné, že tam je lepšie použiť fifo. To, čo sa po nákupe dáva priamo do spotreby, ešte v deň nákupu, podľa mňa vôbec netreba preháňať cez sklad. Ja by som na nákupnom doklade iba poznačil položky, ktoré idú priamo do spotreby a uviedol, že na ktorú zákazku ... a účtovanie zásob by som vynechal. U tých vedenie zásob nemá žiadny zmysel. Tak by som spracoval aj návod v internej smernici. Tie, čo sa budú vydávať postupne, by som prijal na sklad a vydával postupne, tam má zmysel viesť zásoby. Balenie pu-peny sa nespotrebuje jeden deň, ibaže by áno.... Skrutky, hmoždinky a pod. sa neevidujú na sklade v kusoch, ale v baleniach, krabiciach. Ak kúpiš iba jedno balenie, dávaš ho bez evidencie priamo do spotreby. Veď ich určite nevydávaš po kusoch, to by vyzeralo ..... Keď vydávaš pracovníkovi celé balenie, dávaš ho do spotreby ako 1 balenie, nie 1000 ks. Veď to sa ani nedá vypočítať presná skladová jednotková cena v eurách na ks. Výdajka zo skladu sa vydáva v momente výdaja zo skladu, proti podpisu preberajúceho na výdajke.
Podľa § 11, ods. 2 ZoÚ sa účtovné zápisy vedú priebežne, teda tak, ako sa stíhajú spracovať, obraty účtov sa vykazujú za mesačné obdobie. Ak minulý mesiac spracuješ do konca nasledujúceho, tak je to podľa mňa ok. Či už to robíš priebežne, alebo raz do mesiaca a naraz. Inak ... účtovným obdobím je kalendárny, alebo hospodársky rok. Neviem o prípade, že by sa kontrolovala úplnosť účtovania za kratšie obdobie.

Súhlasím s predošlým príspevkom. Navrhujem pri stavebnej firme viesť evidenciu zákaziek a použitý materiál, ktorý je väčšinou aj tak nakupovaný priamo na uvedenú zákazku, ak sa nejedná o tovar ale materiál účtovala by som účet 501/A a číslo zákazky, prípadne strediska. Na konci roka sa robí inventúra zásob, v tom prípade ak je zostatkový materiál, vtedy by som ho pri fyzickej inventúre preúčtovala na sklad, resp. účtovala ako pripočítateľnú položku k ZD.

Ďakujem Vám za odpovede. Účtujem spôsobom B, takže všetko ide cez 501-ku. Skoro nič sa nenakupuje na sklad, všetko sa hneď spotrebuje, aj tie pur peny, lebo sa kupujú na kusy a nie nejaké väčšie balenie. (A tiež sa kupujú na kusy, príp. kg aj klince atď., takže mám za materiál asi tak milión bločkov za týždeň - zamestnanci sú schopní ísť v priebehu pol hodiny do jedného a toho istého obchodu 4x, aby tam najskôr kúpili 4 matky, potom 3 podložky, potom 2 klince a nakoniec 1 pur penu ). Drobnosti typu hmoždinky chcú cez skladovú evidenciu sledovať šéfovia.

ahojte, neviem či tu padne vhod môj prispevok, no neviem si už rady.
Účtujem sro,t.j.PU a vediem aj sklad-či skôr učtujem aj vediem.. je to firma ktora sa zaobera montovanim plastovych okien a spracovanim železa, t.j nakupi nejake železne materaly a vyrobi znich skrutky,či ine hovadiny... čo mam robiť? ako mam začať so skladom? mam viesť každu železnu tyč, každy železny material, každe okno zvlašť na skladovej karte? je ich neurekom... plastove okna su vyrabane na zakazku, t.j čo okno to je ine (iny rozmer, ina farba, ina cena)... to mám mať toooolko skladovych kariet?
zvolila som si spôsob B,lebo som (asi) mylne predpokladala,že to bude jednoduchšie(ako je to uvedene vo viacerych prispevkoch tu na porade)... ale ak by ste mi prakticky povedali ako mam isť na ten sklad hnusny, tak môžem spôsob zmeniť...
možno to vyznie ako banalita, pre mnohych zvas, prepačte, ale ja už neviem ako dalej, prosiiiiiim....a zároveň ďakujem za všetky príspevky (prosim len prakticky mi poradte, ako si nahodiť čo atd... učtovanie je v pohode, neviem realizaciu vedenia skladu...)

Mozes viest skladove karty podla nejakych "skupin" podobnych zasob... napriklad "Klince". To neznamena ze tam bude jeden typ klincov, mozu tam byt rozne druhy, podobne...
Skladova karta nemusi byt vzdy pre jeden konkretny typ samostatna. Moze to byt zaradene do skupin. Skus si to nejako zaradit, mozno nakoniec zistis ze mas 3-4 skladove karty.

Toto som sa pýtala ja: Toto mi poradil a_je_to
Tak som sa zariadila podľa toho. Pracujem vo firme so stavebnou činnosťou, kde je tiež XY druhov materiálu, tak som si urobila "súhrnné" karty, napr. hmoždinky (všetky typy na jednej karte), malta (všetky typy na jednej karte), lepidlá (všetky typy na jednej karte), profily pre sadrokartón (všetky typy na jednej karte). Akurát niekedy mám karty aj 3,napr. pre sadrokartón, lebo ten sa predáva na ks, m2 a m3 a nie vždy sa mi podarí zistiť rozmery, aby som to dala na kartu vedenú v m2. Predpokladám, že to budeš mať aj ty so železnými tyčami - niekde ich majú na ks, niekde na kg. Rôzne jednotky by som určite nemiešala.

Ak majú na tom záujem šéfovia , tak treba im vyhovieť. Vedia asi prečo Ono sú to síce drobnosti , ale za rok sa toho nazbiera a zamestnanci sú veľmi šikovní.

Trochu Niekedy to má zmysel pre šikovnosť zamestnancov, niekedy pre iné "veci". Robila som v rôznych firmách, takže dobre viem, aké je dôležité určiť, čo sa bude viesť cez sklad, lebo napr.
- XYZkrát sa stalo, že prišiel zamestnanec a vedel, že kúpil niečo, čo sa išlo napr. reklamovať, takže sa dohľadával blok - cez sklad to bolo rýchlejšie ako presnoriť celú "papierovú" pokladňu, keďže môj štandardný text je "nákup materiálu" bez ďalšej špecifikácie,
- na konci roka prišiel šéf, dal si vyhodiť materiál spotrebovaný na jednotlivé zákazky (výrobky) a veľa vecí z toho vyškrtal, že to tam nemohlo ísť,
- skladník rozpísal (vo firme so stavebnou činnosťou), na aké zákazky materiál išiel a na konci roka podľa výdajok zistil, že to na tieto zákazky ísť nemohlo (pokladňu/dodávateľskéfaktúry by určite nekontroloval).

..a vedeli by ste mi poradiť čo stymi oknami? každe okno je ine, s inou cenou, mam pre každe vytvarať dalsiu skladovu kartu? pretože ak tomu dobre chapem, vyskladnenie tovaru - materialu môžem bud aritm.priemerom, fifo alebo lifo...a ak by som si na jednu sklad. kartu nahodila vsetky okna dokopy, tak aritmetickym priemerom by som velke okno ocenila cenou nižšou a male okno priliš vysokou?.. dobre to chapem??:.. prosim, naozaj si neviem rady, ak by mi niekto vedel poradiť budem rada....

Dala by som všetky plastové okná na jednu kartu a používala by som metódu FIFO. Predpokladám, že nakúpené okná idú hneď preč, takže takto by si mala presné ocenenie zákaziek. Ja to teraz tak robím - materiál vydávam v poradí, v akom ho prijímam na sklad, takže až na malé odchýlky (s ktorými si v Omege neviem dať rady) mám súčet výdajok na jednu zákazku rovný súčtu 501AE (na tú istú zákazku).