Vnútorné predpisy účtovnej jednotky pre oblasť účtovníctva
Vzhľadom na to, že existujú v mnohých prípadoch pre konkrétny problém viaceré alternatívne riešenia, je potrebné aby sa účtovná jednotka rozhodla, ktoré účtovné metódy bude používať a akým spôsobom zabezpečí dodržanie účtovných zásad. Každé riešenie, ktoré pri uplatňovaní vlastnej bilančnej politiky účtovná jednotka prijala, má ho zakotvené vo vnútornom predpise, a ktorým sa neporušujú žiadne všeobecné záväzné právne normy je správne.
Prehľad základných oblastí, ktoré si vyžadujú úpravu vnútorným predpisom ú. j.:
1. Spôsob vedenia účtovníctva – musí byť upravený vždy (§4 ods. 4 zákona o účtovníctve)
- v prípade ručného vedenia účtovníctva je obsahom vnútorného predpisu technika ručného spracovania,
- v prípade využitia výpočtovej techniky je jeho obsahom účtovný záznam – programové vybavenie
Účtovný záznam, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorým účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva sa uchováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použil.
2. vZoznam účtovných kníh, zoznam číselných znako alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných záznamoch – musí byť vypracovaný vždy (§ 14ods. 3 zákona o účtovníctve )
Účtovná jednotka musí vypracovať zoznam všetkých symbolov, skratiek a číselných znakov použitých pri spracúvaní bežného účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky a takisto uviesť ich význam. Zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve sa uchovávajú počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
3. Účtovný rozvrh – musí byť vypracovaný vždy (§ 13 ods. 2 zákona o účtovníctve )
Účtovný rozvrh sa vypracováva v súlade s rámcovou účtovou osnovou. Obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania, ktoré nadväzujú na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu. Okrem syntetických účtov musí účtový rozvrh obsahovať všetky analytické účty, ktoré je účtovná jednotka povinná vytvoriť, podsúvahové účty a v prípade ak vedie vnútroorganizačné účto, tak aj účty vnútroorg. účtovníctva. Účtový rozvrh sa zostavuje na každé účtovné obdobie. Musia byť v ňom uvedené účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky. Ú. R. sa uchováva ako účtovný záznam počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.
4. Odpisový plán – musí byť vypracovaný vždy (§ 28ods. 3 zákona o účtovníctve ) a oceňovanie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov.
Na základe odpis.plánu vykonáva účtovná jednotka odpisovanie pre potreby zákona o účtovníctve. Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný – odpisuje vzhľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania v konkrétnej účtovnej jednotke. Dlhodobý nehmotný majetok musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Majetok s odpisuje vždy len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Pri vypracovávaní plánu sa zohľadňuje napríklad očakávané použitie a intenzita využitia majetku, zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku. V odpisovom pláne musia byť stanovené: doba odpisovania, sadzby odpisov a odpisové metódy pre účtovné odpisy. Potrebné je tiež stanoviť, či účtovná jednotka považuje majetok, ktorého ocenenie je nižšie alebo sa rovná sume stanovenej zákonom o dani z príjmov ( od 1.1.2003 NM – 50.000,- Sk a HM 30.000,- Sk ), a ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, za dlhodobý majetok. Účtovná jednotka si musí tiež určiť spôsob oceňovania jednot.zložiek majetku.
5. Spôsob účtovania a oceňovania zásob – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov
Účtovná jednotka uvádza či účtuje zásoby spôsobom A alebo spôsobom B. (ak má povinný audit musí použiť spôsob A), aké druhy zásob má, ako ich oceňuje, aké druhy materiálov účtuje priamo do spotreby – bez zaúčtovania na sklad, ak sa predpokladajú prirodzené normy úbytkov zásob, tak ich normy.
6. Inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania – priamo vyplýva zo zákona o účtovníctve – vnútorný predpis musí obsahovať minimálne časový harmonogram inventarizácie, menovanú invent. komisiu a spôsob účtovania skutočností, kt. sa účtujú len pri inventarizácii.
7. Spôsob vysporiadania mánk, skôd a prebytkov zistených počas účt. obdobia – vyplýva predovšetkým z homtnej zodpovednosti príslušných osôb a potreby riešenia v čase keď sa zisita.
8. Registratúrny plán – musí byť vypracovaný vždy (§ 35 ods. 2 zákona o účtovníctve )
Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu a poškodeniu. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecná predpisy o archívnictve. Vo vnútornom predpise musí mať účtovná jednotka stanovený poriadok pre ukladanie účtovnej dokumentácie v archíve účtovnej jednotky, musí byť určená osoba, kt. je zodpovedná za archivovanie dokumentácie. Registratúrny plán je plán vecného usporiadania účtovných záznamov.
9. Rezervy – vyplýva z opatrenia o postupoch účtovania a RÚO – spôsob tvorby, použitia a zrušenia rezerv musí byť upravený vnútorným predpisom.
10. Opravné položky k majetku – vyplýva z možnosti voliteľných postupov – účtovná jednotka si musí vo vnútornom predpise určiť zásady pre tvorbu, zúčtovanie a zrušenie opravných položiek.
11. Účtovanie o výsledku hospodárenia a fondoch podniku – vnút. predpis pre oblasť vlastného imania je dôležitý najmä z pohľadu majiteľov podniku. Nadväzuje na spoločenskú zmluvu, prípadne stanovy účtovnej jednotky a na rozhodnutia majiteľov.
12. Záväzky zo sociálneho fondu – vychádza sa zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.
13. Poskytované naturálne pôžitky, plnenia sociálneho charakteru a ich zdaňovanie – uvádzajú sa tu skutočnosti dôležité z hľadiska dani z príjmov, vrátane ich zaúčtovania a zdaňovania.
14. Spôsob organizácie vnútroorganizačného účtovníctva – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov. Dôležité je uviesť postup používaný v ú. j., obdobie účtovania a vykazovania.
15. Zákazková výroba – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov, ak je ú. j. dodávateľom zákazky špecifikuje obsah zákazkovej výroby, dohodnutú cenu zákazky, zásady pre účtovanie nákladov a výnosov na zákazku, spôsob zostavenia rozpočtu na zákazku....
16. Náklady na vývoj – ú. j. špecifikuje obsah vývojovej činnosti, spôsob jej ocenenia, účtovania a odpisovania...
17. Spôsob zostavenia prehľadu peňažných tokov – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov, ú. j. uvedie zásady podľa ktorých postupuje pri získavaní info na zostavenie prehľadu peň. tokov, akú si zvolila metódu....
18. Odložená daň – vyplýva z opatrenia o postupoch účtovania a RÚO (§10), ú. j. , ktorá má povinnosť auditu, má povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov. O odloženom daňovom záväzku musí ú. j. účtovať vždy, ak vznikla skutočnosť, z kt. to vyplýva. O odloženej daňovej pohľadávke účtuje , len po splnení podmienok definovaných v tomto predpise.
19. Účtovanie špecifických účtov.prípadov počas účtovného obdobia, stanovenie dňa uskutočnenia účt. prípadu a hranice významnosti pri účtovaní opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období.
Ú. j. si môže stanoviť presné súvzťažné zápisy pre určité transakcie a deň uskutočnenia účtovného prípadu. (účtovanie str.lístkov, valutovej pokladnice, rabatov, reklamácií...)
V prípade opráv nákladov a výnosov min. období ak ide o významnú sumu účtujú sa do mimoriadnych nákladov a výnosov, ú. j. si stanoví, čo bude považovať za významnú sumu.
20. Účtovanie špecifických účtovných prípadov k dátumu, ku kt. sa zostavuje účtovná závierka, sa neriešili v predchádzajúcich vnútorných predpisoch.
Vo vnút. predpise si ú. j. uvedie, ktorý majetok a záväzky bude oceňovať reálnou hodnotou a aká oceňovacia veličina bude u nej pri jednot. druhoch majetku a záväzkov predstavovať reálnu hodnotu. Ďalej uvedie spôsob výpočtu skutočnej výšky záväzku, spôsob prechodu účtovania podľa § 86 opatrenia o postupoch účtovania a RÚO , a to: k 1.1.2003 a k 1.1.2004.
21. Spôsob zaznamenávania informácií o iných aktívach a pasívach.
Iné aktíva sú časťou aktív účtovnej jednotky, kt. nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a kt. sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.
Iné pasíva sú povinnosti ú. j., kt. nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a kt. sa vykazujú v UZ v poznámkach.
Iné aktíva a iné pasíva sa:
- môžu dať oceniť – vtedy sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch.
- nedajú sa vyjadriť v Sk, prípadne stupeň istoty ocenenia je veľmi nízky – uvádzajú sa opisným spôsobom v podsúvahovej evidencii.
Zdrojom info i iných aktívach a iných pasívach sú predovšetkým zmluvné vzťahy, uzavreté písomnou alebo ústnou formou v súlade s Obchodným zákonníkom a inými právnymi normami.
14. Obsah prác na konci účtovného obdobia – stručná charakteristika
Práce na konci účtovného obdobia sa v ÚJ delia na dve samostatné časti A a B.
A – účtovná uzávierka
B – zostavenie účtovnej závierky
Účtovná uzávierka – činnosť spojená s uzavretím účtovných kníh za pevne stanovené účtovné obdobie. Je to pomerne rozsiahla činnosť a delí sa na :
1. prípravné práce uskutočnené pred uzavretím účtovných kníh
2. uzavretie účtovných kníh
15. Účtovná uzávierka – pojem a obsah
16. Inventarizácia – kontrola vecnej správnosti účtovníctva
Prípravné práce:
a) inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania:
a. povinnosť inventarizácie stanovuje ÚJ zákon o účtovníctve a zabezpečuje sa ňou preukázateľnosť v účtovníctve
b. inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva, t.j. či majetok, záväzky a vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov) v účtovníctve zodpovedá skutočnosti
c. rozhodujúci je skutočný stav a tomuto stavu sa musí prispôsobiť stav v účtovníctve
d. pri zostavovaní riadnej a mimoriadnej ÚZ sa musí vykonať inventarizácia v plnom rozsahu, musia sa inventarizovať všetky položky
e. pri zostavovaní priebežnej ÚZ sa inventarizácia uskutočňuje len na účely ocenenia majetku a záväzkov v ÚZ, tým sa zohľadnia predpokladané straty, riziká ...
f. sú stanovené rôzne lehoty, pri peňažných prostriedkoch 4x do roka, pri hmotnom majetku okrem zásob obdobie nesmie prekročiť 2 roky.
g. Zákon o účtovníctve upravuje priebeh inventarizácie len rámcovo – každá ÚJ musí mať vypracovaný vnútorný predpis na vykonanie inventarizácie, ktorý musí obsahovať napr. časový harmonogram, menovanie inventarizačnej komisie, spôsob účtovania inventarizačných rozdielov, ktoré vzniknú.
h. Inventarizácia sa skladá z 2 častí:
i. Inventúra
ii. Porovnanie skutočného stavu so stavom v účtovníctve
Inventúra – činnosť, pri ktorej sa zisťujú skutočné stavy v peňažných jednotkách alebo v naturálnych jednotkách. Zákon rozoznáva 3 druhy inventúr
- fyzická – sčítanie, váženie, meranie
- dokladová – na základe účtovných dokladov, odsúhlasenie si zostatkov
- kombinovaná – napr. pri budovách
Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať ku dňu zostavenia ÚZ, možno vykonať 3 mesiace pred a 1 mesiac po skončení účtovného obdobia.
Po uskutočnení inventúry sa vyhotoví inventúrny súpis.
Inventúrny súpis – účtovný záznam, ktorým sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.
Vykonanie samotnej inventúry nie je jednorázový akt a nie každý rozdiel, ktorý sa zistí nemusí hneď byť inventarizačný rozdiel.
17. Inventarizačné rozdiely, prirodzené úbytky zásob, škody
Pri inventarizácii môžu nastať rozdiely:
Skutočný stav = účtovný stav
Skutočný stav > účtovný stav - prebytok – pokladnica – 668
DHM, DNM - 413
Skutočný stav < účtovný stav – manko -
manko nad normu – 549
prirodzených úbytkov - 504, 501
manko poklad. hotovosti – 335
Môže vzniknúť aj škoda, ale nie je to inventarizačný rozdiel.
Inventarizačný zápis – vecná správnosť účtovníctva
18. Preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie. Kontrola princípu bilančnej kontinuity
b) preskúmanie zhody syntetických účtov a analytický účtov
c) kontrola princípu bilančnej kontinuity
- konečné zostatky súvzťažných účtov k poslednému dňu účtovného obdobia musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov
19. Účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní
d) kontrola VH schvaľovaním 431
- je usporiadací účet, ktorý nesmie mať pri uzavieraní účtovných kníh konečný zostatok
- slúži na zaúčtovanie rozdelenia zisku alebo usporiadanie straty podľa toho ako rozhodol príslušný orgán ÚJ
- ak a orgán nerozhodol – účtovníčka môže použiť účtu 428, 429
20. Akruálny princíp a účtovanie uzávierkových účtovných prípadov, ktoré súvisia s jeho dodržaním
e) dodržanie akruálneho princípu
- ÚJ je povinná zaúčtovať a vykázať N a V v účtovnom období kedy vznikli, bez ohľadu na to, kedy vzniknú výdavky a príjmy k nim vzťahujúce.
- Požiadavka na zabezpečenie: 381, 382, 383, 384, 385
21. Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu a účtovanie uzávierkových účtovných prípadov, ktoré s tým súvisia
Prehľad účtovných zásad
Za základné všeobecne uznávané účtovné zásady sa považujú
• zásada bilančnej kontinuity
• kontinuita v používaní účtovných zásad a účtovných metód (consistency)
• prednosť podstaty pred formou (substance over form)
• zákaz kompenzácie (vzájomného vyrovnávania) majetku a záväzkov, nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov (no offsetting)
• zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa, alebo na deň vyrovnania iným spôsobom (accrual basis)
• nepretržitosť pokračovania v činnosti (going concern)
• oceňovacie zásady (basis of valuation)
• zásada opatrnosti (prudence)
• vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom (matching)
• princíp vysvetľovania (objasňovania, osvetľovania) hodnoty
Doplním zdroj: internet, autor neznámy-príprava na skúšku
Naposledy upravil betka : 09.10.08 at 10:36 Dôvod: doplnenie zdroja: