Ahoj...no tak to je fakt drastické,čo si napísala...Ja mám 25 a tiež ma od februára už niekoľkokrát seklo v krížoch pri pohybe...chodila som aj na rehabku,denne cvičím,no len čo to zanedbám,je to späť...Lieky odmietam a snažím sa to nejako rozkývať...mám skoliozu a na to vraj treba len cvičiť a cvičiť...mám aj zúžený mediastinálny priestor v driekovej oblasti...tiež mi to vyráťa do bedrového kĺbu...nechcem ani pátrať po príčine,lebo sa bojím..nehovoriac o tom,že mi praskajú všetky kĺby pri cvičení alebo keď si kvoknem ako starej babke..Neviem Ti poradiť,no po tom,čo si napísala,sa bojím...

Je mi ľúto každého čo má zdravotné potiaže , poradiť neviem , sama čerpám dosť zo stránok internetu , ale snáď to nebude až tak zlé

Prognóza artrózy -


Hoci vo všeobecnosti pozorujeme tendenciu artrózy k progresii v priebehu rokov trvania ochorenia, v niektorých prípadoch môžu príznaky ustúpiť, až spontánne vymiznúť. V každom prípade v súčasnosti máme dostatok dôvodov, aby sme mohli pacienta uistiť, že pri správnom dodržiavaní opatrení a liečby je úplná invalidizácia málo pravdepodobná, a že pacient s artrózou sa môže dobre prispôsobiť svojej situácii a žiť (rovnako dlho ako zvyšok obyvateľstva) v dobrých podmienkach.


Zo stránky www.zdravie.sk
http://www.zdravotnictvo.sk/buxus/ge...hp?page_id=589

Držím palce , aby ste to všetko dobre zvládla .

Koxartróza I-II stupňa je už síce bolestivá, ale výmena kĺbov sa robí až pri pokročilom III. stupni. Základná zásada (ktorú ale ja osobne tiež nedodržiavam) je pravidelné cvičenie. Takže asi najlepšie by si spravila, keby si začala chodiť na rehabilitačné cvičenia, kde Ťa naučia všetky potrebné cviky a doma ich pravidelne robiť.
Držím palce.

Tiež som sa čudovala, keď mi v 30-tke zistili koxartrozu I-stupňa a zápal bedrového kľbu. Boli to ukrutné bolesti, ktoré trvali niekoľko mesiacov.Chodila som na injekcie, rehabilitácie, až nakoniec som bola nútená dať pichnúť obstrek do kľbu /lekár povedal, že to dávajú len starým ľuďom lebo deformujú kosti/. Teraz mám 59 rokov a naučila som sa žiť s touto chorobou, ktorú som zdedila po otcovi. Dávam si pozor na prechladnutie, udržujem si stále tú istú váhu aj cvičením a stravujem sa striedmo. Sem tam idem na rehabilitáciu napr.parafín, alebo užívam švédske kvapky s melasou.

súhlasím s adi11 a tiež nie je zanedbateľná psychická vyrovnanosť, nepoddať sa. Viem o čom hovorím, vďaka tomu nesedím na vozíku, ktorý mi prorokovali v 18-ke, že do 30-tky to tak bude, a už pár rokov nadčasujem a stále chodím po vlastných, ale naozaj netreba sa poddať- to mi potvrdí asi každí, kto trpí nejakou "prantou" , ktorej sa nedá zbaviť.

Za toto čo napíšem ma nebudeš mať rada,ale napíšem pravdu.Nie je to vôbec zriedkavá situácia,si jedna z mnohých,ktorá má takéto ťažkosti.Z pohľadu lekára st.1 je ľahké štádium choroby,aj ked mi je jasné,že ty s tým v bolestiach suhlasiť nebudeš.Je to diagnoza na celý život a závisí v 80%od teba,ako sa dalej bude vyvíjať.A ano,je to finančne náročná diagnoza,tak ako je finančne náročný ekzém či cukrovka.Takže pravidlá=za každú cenu sa udržať v pohybe,čiže cvičiť,ale má to byť kalenetika alebo pilates a to denne.Nepribrať,každé kilo navyše zhoršuje bolesti klbov a prognozu do buducna.Dieta bez udenín a červeného masa,naučiť sa na zdravú stravu,hodne jesť želatínových vecí,Calcia,zeleniny,rýb.Doplnky výživy so zameraním na kosti a svaly.A dievča,na prvom mieste bude dobrý masér a to pravideľne,v prípade ťažkostí vie pomôcť dobrý maser lepšie ako lieky.Tento problém za Teba medicína nevyrieši,môže Ti v akutnom štádiu pomocť,ale rozhodne nenabehne na plné riešenie tejto dg.

Ja osobne som tiez stotoznena s tym, ze psychicka pohoda a pozitivne myslenie dokaze co velkej miere ovplyvnit priebeh akehokolvek ochorenia...Kedze som sa tuto dg. dozvedela vlastne len vcera, je to pre mna teda dost cerstva neprijemna sprava, takze sa snazim teraz to nejako spracovat a postupne sa s tym budem musiet zmierit...
A ako viaceri pisete a ja som si toho plne vedoma, cvicit cvicit cvicit...Som odhodlana zmenit celkovy zivotny styl, stravu a v 1.rade schudnut!!!Doteraz som cele dni presedela v praci za PC, co sa urcite podpisalo na mojom zdr. stave...Cvicenie je v podstate od porodu mojou kazdodennou cinnostou, ako som spominala, uz vyse mesiaca chodievam na rehabilitacie, vyziadala som si aj zopar dobrych cvikov na fitlopte, spec. na uvolnenie kriz. chrbtice, takze tie sa snazim precvicovat kazdy den, no a chystam sa, zohnat si aj nejake pilates cviky...som naozaj odhodlana urobit maximum...O.i. mam doma elipticky trenazer, ktr. je setrny ku klbom, takze hadam pomoze...
Mam stastie v tom, ze mam veeeeelku podporu manzela, ktr. mi pomaha, ako sa len da...a to doslova vo vsetkom, som mu za to nesmierne vdacna :-)
Verim, ze to nejako zvladneme, aj ked mi je jasne, ze urcite budu aj svetle, aj temne dni...

Suhlasim vo vsetkom, co spominas a ani by ma nenapadlo, sa za to na teba nedajboze hnevat, to nie...ja som o.i. aj dost sebakriticka a viem, ze za vela si mozem aj ja sama...
Aj mna napadli vsetky mozne ochorenia, ktr. si vyzaduju fin. narocnu liecbu, to jednoducho asi nema zmysel sa nad tym zamyslat, je to bohuzial realita...No myslim, ze je zial aj vela ludi, ktr. trpia tymto ochorenim, ale zial si nemozu dovolit takuto liecbu a vlastne tym padom na to doplacaju opät len svojim zdravim...V mojom pripade, kedze som matka na mat. dovolenke, to nebude jednoduche, ovela radsej by som za tie peniazky urobila radost mojim ratolestiam, ale zial, nemam na vyber...
Co sa tyka masera, momentalne mam v ramci rehabilitacie predpisane masaze chrbta+sije, je to naozaj ulava, aj ked len ciastocna...

Zitka, dakujem,
kiez by to bol aj moj pripad, zeby priznaky uplne vymizli...este stale mi to pripada ako zly sen...

Po case sa opät hlasim...kedze nemozem kvoli kojeniu uzivat lieky, ktr. mi predpisal ortoped, rozmyslam nad alernativnou medicinou...nemate niekto skusenosti s homeopatikami? Mam doma homeo CEPHIL, chcela by som to vyskusat, lebo 6. mesiac v bolestiach, to uz nie je sranda...k bedram sa mi este pridruzili aj bolesti kolena...
poradte, dakujem

Ja ťa možno sklamem, ale napr. mne nepomáhali žiadne homeopatiká, trpela som celé kojenie, ako jób, ale myslela na to, že to chcem tak spraviť - kojiť kvôli malinkej, občas som zašla na infúziu, ale nič tak nezabrala ako nasadená liečba po skončení kojenia- Celebrex, Movalis, Voltaren a mydokalm- na ktorý som dostala alergiu . Uľavilo sa mi aj spať som konečne mohla bez bolestí. Pre mňa aj ísť si ľahnúť bola tragédia, na chrbte som nespala- až s liekmi.
Takže toľko moje skúsenosti, ale skúsiť by si to mala aj ty, nevieš.... možno ti to pomôže.

Bionda,
co sa tyka kojenia, ja sa toho tiez tak lahko nemienim vzdat, prave kvoli malemu ... aj ked to je na ukor tej bolesti...vzdy si hovorim, ze aspon malemu davam dobry zaklad do zivota, snad nebude mat take problemy ako ja... Ako dlho si kojila?
Aj pre mna je niekedy spanok utrpenie...hoci mi maly krasne v noci spinkava,
napriek tomu sa v noci nevyspim...teraz po takmer 6 mesiacoch je to uz trochu lepsie, aj ked kazde pretacanie boli...a klby citim stale, ci je den, ci je noc...a to mam len 1.stupen artrozy...neviem si ani len predstavit, ake bolesti ukrutne sprevadzaju 3. alebo 4.stupen...to uz su potrebne podla mna aj nejake psychofarmaka...tato galiba urcite poznaci aj psychiku cloveka a ked to trva dlhy cas...
Neviem, ci si to uz nespominala, ty mas koxartrozu, v akom veku ti ju diagnostikovali?
Ja tie homeopatika vyskusam, aj ked tiez sa mi tomu akosi nechce uverit, ze to nejako pomoze...to zlozenie tych spominanych homeo nie je nic moc...tak uvidim...v kazdom pripade, vkladam do toho nejake nadeje...ved naco by mi potom bola liecba, keby som na nu uz vopred zanevrela?
Takze drzkajte mi palceky

Este som zabudla spomenut...trochu som prevetrala moj zdravotny zaznam a zistila som (po 30 rokoch), ze tu deformaciu, resp. dysplaziu bedr. klbov mam od narodenia...podla mojej rehabil. dr. sa to dalo tak trochu ocakavat, ze to skonci artrozou...myslite, ze sa este v ranom detstve dalo tomu nejako predist? Neviem, ake boli metody pred 30 rokmi, ci sa vobec robili nejake dostatocne skreeningove opatrenia a pod. ako je tomu dnes, sono klbikov hned po narodeni, preventivne balenia nasiroko...lebo udaje v mojom zazname su dost chabe...len nejake viacnasobne rtg snimky klbov niekedy v 4. a 6. mesiacoch, s tym, ze snimky neboli dobre (nekvalitne) a potom len stroha poznamka, ze "susp. dysplazia.." tot vsjo...(nemam sa na to uz koho opytat, kedze mamka uz nezije)...

Balenie naširoko bolo,ale sono veru nie.Cephyl obsahuje malé množstvo kyseliny acetylosalicylovej,je to jediné homeo,ktoré nie je celkom len homeopatikum.Ale na klby skor doporučujem akupunkturu,masaže,tie ti može predpisať lekár a aj najdi masera pomimo, a začni cvičiť Pilates,veľmi pomaly a opatrne.

Masaze som absolvovala v ramci rehabil. liecby, ktr. trvala takmer 2 mesiace, po 3 mesiacoch sa mam hlasit opät...Pilates mi odporucil aj ortoped, prave zhanam nejake DVD alebo CD s cvikmi...

Tá trojmesačná pauza z masaží nie je dobrá,maser musi byť 1x týždenne a financie na neho musia pri Tebe dostať prioritu.A neviem ako si so stravou,ale dieta pri týchto ochoreniach robí veľmi veľa.

Vies poradit, o aku dietu by sa malo jednat?
Ja zatial experimentovat momentalne nemozem, kedze kojim, ale do buducna si urcite budem davat pozor...
Este jedna vec ma napadla: pocas liecby v obdobi 2 mes. pauzy je vraj potrebne uzivat nejake vitaminy (zinok, vapnik...) Kedze teraz nemozem brat ziadne farmaka, mozno by bolo vhodne zacat s nejako vitaminovou podporou, viete niekto nieco konkretne odporucit?

Zhruba od septembra ma pobolieva v dolnej casti chrbta, vtedy hlavne na pravej strane.Spociatku sa s tym dalo zit, tak som to neriesila, ale v polovici oktobra ma bolest vyhnala k dr. Obvodna mi dala movalis a ak sa to nezlepsi mam prist.Kedze sa mi nepolepsilo, naopak zacalo ma tlacit aj medzi lopatkami poslala ma k neurologicke.Tam som absolvovala RTG kde mic nezistila a poslala ma k reumatologovi.Pri nom som absolvovala magneticku rezonanciu, kde je vsetko s klbmi v poriadku a zobrali mi krv a moc s tym ze vysledky budu o mesiac.A dovtedy mam absolvovat rahabilitacie.Po tretej rehabilitacii som mala priserne bolesti vyzarujuce az do slabin a tak som tyzden chodila na injekcie k obvodnej kde mi davala Voltaren. Bolesti mam stale a nie som schopna riadne existovat.Rano sa to este ako tak da ale vecer uz len lezim. Toho casu uz len cakam kedy budu vysledky krvi aj ked stracam nadej ze mi nieco zistia.

Pisem to do tejto temy nakolko si myslim ze ide o klby ale v poslednej dobe ma boli viac v lavom boku.Bolest proste putuje.Je to na prasky a najviac ma to trapi kvoli mojej dcerke ktorej sa nemozem naplno venovat.

Boli aj u vas taketo priznaky?

Pekný večer prajem náhodilým ale aj stálym návštevníkom portálu PORADA.
Problém ktorý trápi pani ,,GABRIŠKU“ nie je u nás vzácne sa vyskytujúci. Na jeho riešenie medzi pacientamiale aj lekárskou verejnosťou kolujú tak neuvriteľné receptúry, že mi nedalo zostať ľahostajným, aj keď priznám sa , nemám potrebu si robiť reklamu , či čosi podobné, ako to zopár ľudí na tomto portáli prezentovao.
Ale k veci:
Nie je potrebné zdôrazňovať, že v ľudskom tele pokiaľ má človek žiť, musí byť neustále určité konštantné množstvo vápniu. Sutočnosť je ale taká, že ho po celý život väčšina ľudí má nedostatok.
RASTLINNÝ VAPNIK sa v našom tele nevstrebáva!
ORGANICKÝ VÁPNIK- je obsiahnutý vo vývaroh z kostí, mäse,huspenine a v niektorých typoch miečných výrobkch. Hoci sa tvrdí i keď to nie je pravda- že jeho príjem do organizmu je škodlivý! Vieme že to je omyl!
Práve táto forma ako jediná je človeku prospešná. Pretože kalcium z tela strácame neustále(napríklad močom) musíme ho neustále dopĺňať! Denná dávka kalcia pre udržanie jeho rovnováhy u dopelého človeka je 1500 miligramov. Ak zoberieme do úvahy, že liter pasterizovaného mlieka ho obsahuje z pôvodných 1400 mg pred pasterizáciou len 140 mg, tak by sme museli vypiť najmenej desať litrov, aby sme sa dostali k želanej hranici. Uznáte , že tadeto cesta k náprave nevedie. A teraz jedna životne dôležitá informácia.
Je klinicky dokázané, že trvalý nedostatok bioklacia v tele, vedie k uvoľňovaniu kostného klalcia do krvného obehu, To sa ale usádza na srdcových chlopniach a vyvláva jeho ochorenia! Usádza sa aj v ľadvinách a žlčníku a vytvára kamene! Náseldne sa usádza aj v ´klboch vo forme solí a podieľa sa na tvorbe osteochondrózy!
Jednou s foriem ako v tele doplniť je ho získať napríklad z huspeniny uvarenej z kuracích paprčiek
Aj keď to málokto vie, obsahujú mimoriadne veľké množstvá kolagénu, látky tak prepotrebnej pre zachovanie funkčnosti celej kostry a kĺbneho systému človeka.
Mimochodom, výskumami sa ukázalo, že syntetické kalcium u pacientov vyvoláva hypertonické krízy. Len krátka poznámka :
keby sa v našej populácii konzumovalo toľko už spomenutej huspeniny ako sa masovo pije pivo, nebolo by člopeka, trpiaceho osteochondrózou, skoliózou ale ani artrózou. Nevznikali by rôzne degeneratívne ochorenia chrupaviek, ani predčasné opotrebovania medziobratlových platničiek. Veľká čať dnes chorej polulácie, by bola trvalo zdravá- nevediac čo sú to za choroby , ktorými dnes trpia........
Teraz si kadiete otázku, a čo ďalej. Mám jednoduchú odpoveď. Je potrebný štvor až šeť mesačný ozdravný výživovo – liečebný cyklus, počas ktorého pacient dovolí svojmu telu, aby si v postupných krokoch obnovilo zničené chrupavky a štruktúru kostnej tkáne.
Teda chorému nepomôže nik- okrem jeho samého!!!!!

Potom už nie je nútený uvažovať, ktorý dobrý, alebo zlý, lacný alebo drahý chirurg sa bude vŕtať v jeho kostre.
Nazdávam sa, že takéhoto zážitku sa rád vzdá každý človek, a je úplne jedno či sa hlási k národnostnej väčšine alebo menšine.
A úvahy o pokojnej starobe doporučujem prenechať ľuďom narodeným pred 90 rokmi a skôr.... Alebo sa mýlim?
Pekný večer praje dušansl.

Artroza je to bolestiva choroba na cely život,chápem ved aj taka cukrovka nieje bohviečo.Ale su medzi nami ludia ktori ešte viac trpia čo nevidia,nepočuju,su ludia nie psychicky chorí-mozog maju dobry ale treba sa o nich starat, krmit, prebalovat atd.o niektorych aj 24 h. denne.Poniektori su bez ruk a noh. Tí čo su takto od narodenia sú zvyknutí-naučili sa žiť so svojím hendikepom.Ale čo takí mladí ľudia, ktorí sa narodili zdraví a zrazu v mladom veku sú pripútaní na vozík a odkázaní na pomoc iných.