Ja by som osobne uznal tie hodiny klavira a jazdy na koni. Zubar a oblecenie by asi nepreslo.

Ja by som uznala oblečenie, ak by bol napríklad na titulnej stránke časopisu a mal za to zaplatené. Ak ho odfotia na nejakej súkromnej akcii a ocitne sa v novinách, to by som neuznala. Tiež by som uznala oblečenie na moderovanie programu v televízii, za čo by mal tiež zaplatené. Takže by bol príjem a k nemu súvisiaci výdaj. Tak nejako.

No neviem ci by civilne oblecenie presllo. Manazeri si tiez nemozu za firemne kupit oblek ked idu na jednanie alebo reprezentovat na veltrh.

Myslím, že všetko závisí hlavne od postoja daňovej kontroly a od toho, do akej miery daňovník dokáže preukázať, že výdavok súvisí s dosiahnutým príjmom. Na veltrh ide manažer prezentovať v prvom rade nejaký výrobok, alebo služby. Nie sám seba i keď je jasné, že jeho výzor má veľkú úlohu. Napr. na tej titulnej strane v časopise je podľa mňa prezentácia seba samého. Toto je pre mňa zaujímavá téma. Najlepšie by sa asi dalo orientovať podľa výsledkov nejakých daňových kontrol, ale tie by boli asi tiež rozdielne. Z vlastnej skúsenosti však viem, že umelci by si dali do nákladov úplne všetko a tvrdia, že kolegovia to tak robia a pri kontrole nemajú žiadny problém. Pri "umelcovi z rozhlasu" som oblečenie do výdavkov neriešila. Ak sa však posunie na televíznu obrazovku, tvrdí, že je to pre neho výrazné zvýšenie nákladov na oblečenie. Problém je v tom, že to, čo má na obrazovke, tak potom ešte donosí na súkromných akciách.