prosím poradte, mám nato už len 2 dni. do stredy to musím uhradiť.

Zaplať svoju polovicu a jej stroho oznám, že druhá polovica poplatku je nezaplatená. Zároveň skús oboznámiť veriteľa s touto skutočnosťou. Doklad o zaplatení si presvieť a doruč veriteľovi ako dôkaz, že si svoju časť poplatku splatil, držíš sa predsa textu (prvej časti) výzvy.

Chápem, ale myslíš že mi to na súde uznaju, že som zaplatil iba polovicu? Aj ked je tam napísané jasne ´´spoločne a nerozdielne´´ ale čo ak ona tu druhu polku neuhradí? Nebudude súd nahanať mna a vymahať odomna druhu polovicu?

Spoločne a nerozdielne znamená toto:
Veriteľ(súd) je oprávnený požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov (TY alebo bývalá manželka) a požiadaný dlžník je povinný veriteľovi toto plnenie poskytnúť. Výber solidárneho dlžníka (jednotlivého alebo aj všetkých), ako aj výška dlhu, ktorú od neho bude veriteľ požadovať (časť dlhu alebo aj celý dlh), je ponechaná na vôli veriteľa.

Môžeš postupovať tak, že zaplatíš polovicu súdneho poplatku. Ale ak manželka bude tvrdiť, že nemá z čoho zaplatiť, súd sa nebude s tým párať a druhú polovicu bude žiadať uhradiť od Teba. Skús zájsť do súdnej kancelárie, ktorá ma na starosti vymáhanie nedoplatkov a ak si presvedčený o tom, že manželka má peniaze na úhradu jej polovice poplatku , zaplať polovicu a požiadaj, aby druhú polovicu vymáhali od manželky. Ak tomu nebudú na súde naklonení , asi sa nevyhneš zaoplateniu celého poplatku. Vzniká Ti však nárok , aby Ti manželka polovicu poplatku refundovala, teda zaplatila. Ak zaplatíš celý poplatok, a v rámci vysporiadania BSM si povinný niečo platiť bývalej manželke, môžeš si tú polovicu poplatku započítať, len to musíš manželke písomne oznámiť.
Ak nie, žiaľ, máš dve možnosti - súdiť sa alebo nechať tak.

Svoju bývalú manželku asi nedonútiš zaplatiť. Zrejme si myslí, ža to zaplatíš ty a ona už potom nebude musieť. Máš dve možnosti. Zaplatiť celú čiastku a s tým, že si sa vyhol nepríjemnostiam, alebo riskovať a zaplatiť len svoju polovicu. Nie je to napísané len tak pre nič "spoločne a nerozdielne". Chcú svoje peniaze naraz a tým nútia obidve strany k zaplateniu. Ale môžeš skúsiť zaplatiť polovicu, ak príde výzva na zaplatenie, doplatíš.

Ďakujem za odbornú odpoveď, tak ako píšete... už teraz viem, že sa bude bývalá oháňať tým, že nemá peniaze, aj ked má peniaze napr. na pivčisko, krčmy a iné podobné veci....... Ale to jej asi nedokážem. Jedná sa len o malú celkovú čiastku cca 180 eur, ale vždy som všetko platil ja. Rozvod, vysporiadanie BSM, súdne trovy, právničku.... Tentokrát by som bol rád, keby si konečne uvedomila, že to nieje len tak podať návrh na súd a ty plať. Svoju polovičku si samozrejme zaplatím.

Tak teda skúsim tak ako píšete. Zaplatím si svoju polovicu, pošlem doklad o zaplatení na súd, bývalu budem informovať, že má zaplatit polovičku a uvidím, čo sa bude diať. Len verím, že mi zato nenabehne nejaké exekučne konanie.

Dám vedieť ako to dopadlo.

Ďakujem ešte raz za rady a pomoc.

To, že zaplatíte len "svoju polovicu" neznamená, že sa vyhnete problémom. Ono to totiž postupuje tak, že ak je zo súdneho poplatku zaplatená len polovica, pritom nerozhoduje, ktorý zo solidárnych dlžníkov ju zaplatil, tak súd, činnosťou ktorého táto tzv. súdna pohľadávka vznikla, ju postúpi zmluvou o postúpení súdnej pohľadávky na správcu - Justičná pokladnica, ktoerj funkciu vykonáva Krajský súd Bratislava. Tento bude postupovať tak, že Vám zašle výzvu na úhradu, a ak sa zročná časť nesplatenej súdnej pohľadávky ani tak nezaplatí, tak justičná pokladnica nariadi výkon rozhodnutia, čo môže urobiť dvomi spôsobmi - zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak sú dlžníci nezamestnaní a nie je ani možno sť prikázania pohľadávky, tak poverí súdneho exekútora na výkon rozhodnutia iným spôsobom, čiže môže dôjsť napr. k predaju Vašej nehnuteľnosti apod. Z8visí to samozrejme aj od výšky súdnej pohľadávky, pretože dosť často sa stretávam so sumou aj 10tis EUR, čiže zrážky zo mzdy by asi nebli vhodné. POdstatné pre Vás je to, že justičná pokladnica si môže vybrať, od ktorého z dlžníkov bude požadovať splatenie súdnej pohľadávky bez ohľadu na to, že Vy ste zaplatili polovicu. Ak je Vaša exmanželka nezamestnaná a Vy pracujete, tak s najv§čšou pravdepodobnosťou vykoná výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Samozrejme, očakávajte, že sa Vám to navýši o trovy vykonávacieho, príp. exekučného konania. Vy si potom môžete od manželky nárokovať polovicu zaplateného súdneho poplatku, avšak škodu, ktorá Vám vznikla v súvislosti so zaplatením trov konania asi nevysúdite, vzhľadom k tomu, že ste solidárni dlžníci a teda ste boli povinní zaplatiť dlh načas a potom si uplatňovať diel spoludlžníka a úroky, nie následnú škodu, ktorá Vám vznikla z dôsledku nesplnenia si svoje povinnosti.

zajtra idem volať na súd, tak uvidím, čo mi ešte oni poradia. Sám ani neviem ako by to bolo najrozumnejšie vyriešiť, no každá rada dobrá. ďakujem.

môj názor na vyriešenie je jednoznačný - súdny poplatok zaplatiť a potom riešiť diel Vašej exmanželky, pretože tam určite budete úspešný a všetky náklady spojené s uplatňovaním si svojho práva v takom prípade bude znášať Vaša exmanželka. Ide o to, že nezaplatením súdneho poplatku (aj zaplatenie polovice poplatku je vlastne nezaplatenie súdneho poplatku!) si aj Vy porušíte svoju povinnosť dlžníka plniť v plnom rozsahu a v stanovenej lehote! Čiže, vy si povinnosť splňte a povinnosť Vašej manželky ktorá Vám takto vznikne (pretože aj ona má povinnos podieľať sa na uhradení dlhu) si vymáhajte buď dohodou, a ak to nepôjde, tak súdnou cestou.

To je tiež nápad - rozvedeným manželom, už aj po vysporiadaní BSM, dať zaplatiť niečo "spoločne a nerozdielne"! Robí sa to tak vždy?

v zmysle § 2 zákona o súdnych poplatkoch sú poplatníkom v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov obaja účastníci alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

takže to je zákonnom rámci.

no, je to inak ale vážne úplný úlet (to asi aby bývalí manželia po rozvode a po vyporiadaní BSM sa ešte zabávali nejakou spoločnou kauzou, nech tie nervy z toho všetkého tak skoro neskončiaono tiež nájhle klesnutie adrenalínu v krvi účastníkov by mohlo skôr uškodiť ako prospieť)

To ma nepresvedčuje. Veď oni už nemajú nič spoločné - a nechcú sa ani vidieť! To nevie súd vydeliť jednu cifru dvomi?

no, niekedy v súdnej praxi nehľadajme logiku, a už vôbec nie, čo sa týka nejakej morálky a etiky. Ono, v podstate súd rozhodol v súlade s právnou úpravou, a verte mi, že aj pri vymáhaní príp. súdnej pohľadávky im to bude šuma-fuk, že sú to exmanželia, ktorí si ani na meno prísť nevedia. Je to tak a hotovo.

P.S.: z mojej vlastnej skúsenosti . keď som raz na pojednávaní protestovala proti rozhodnutiu nemenovanej pani sudkyne a vyslovene som citovala príslušné ustanovenie zákona, ktoré jasne a nezameniteľne podporovalo moju teóriu, tak sa táto pani sudkyňa na mňa s údivom pozrela (a to veľmi dobre vedela, že mám pravdu, čo sa neskôr aj preukázalo), rozhodla v rozpore s daným ustanovením, napriek tomu, že bola upozornená na tento fakt a zaklincovala to : Ale pani kolegyňa, a načo máme druhý stupeň? Nech sa páči, odvolajte sa!!! A bolo vybavené

takže, život niekedy nie je sranda...

Stále si myslím, že účasť na delení BSM je u oboch rovnaká a mohla sa každému určiť aj 1/2 trov konania:

§ 140 obč.súdneho por.
(1) Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Veď delenie trov je napr. v § 142:
(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

z čisto právneho hľadiska má zákon o súdnych poplatkoch postavenie lex specialis voči OSP ako lex generalis. Takže nemôžeme použiť OSP, ak lex specialis konkrétne určuje, kto je poplatníkom vo veciach vyporiadania BSM.Čiže nemožno použiť uvedené ustanovenia OSP, ale treba postupovať v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. Ak je tam uvedené, že poplatníkom sú obaja účastníci vyporiadania alebo poplatníkom je jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, tak je vecou úvahy súdu, ako sa rozhodne v prípade zaplatenia súdneho poplatku. toto ustanovenie priamo vylučuje použitie ustanovenia rozdelenia trov konania, nakoľko zákon o súdnych poplatkoch takéto rozdelenie súdneho poplatku v prípade vyporiadania BSM nepripúšťa a nemožno teda súdny poplatok rozdeliť na dve polovice a uložiť každému účastníkovi povinnosť uhradiť si svoju polovicu! tu by išlo jednoznačne o porušenie zákona vo veci uloženia poplatkovej povinnosti! V prípade tak platenia ako aj hradenia ostatných trov konania sa môže postupovať v zmysle OSP, resp. príslušných vyhlášok a nariadení.

Verím, že súd rozhoduje v súlade s právnou úpravou, ale rada si to vždy overím. Z tvojich odpovedí som sa nedočítala paragrafové znenie, tak som si ho vyhľadala:

§ 2 zák. 71/1992 Zb.
Poplatníci

(1) Poplatníkom je:
c) obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu,

(3) Ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.



Mslím si, že keď to majú platiť obaja, mal by platiť aspoň niečo aj ten druhý.

Samozrejme, že najspravodlivejšie by bolo podielať sa na úhrade súdneho poplatku každý svojim podielom. Ale ako píšeš, že exmanželka nemá peniaze a preto má problém uhradiť súdny poplatok, len od Teba záleží, ako sa sám rozhodneš. Aby nevznikli zbytočné ťahanice s poplatkom, ja by som to zaplatila aj za expartnerku aj s tým rizikom, že by som už k tým peniazom nikdy neprišla. Ber to ako môj názor.

no, samozrejme, že aj ona má povinnosť plniť. ale treba si uvedomiť podstatu solidárneho dlžníctva. Ja som to už v tejto téme písala, ale ešte raz:

vzhľadom k tomu, že solidárny dlžníci sú povinní spoločne a nerozdielne, je na veriteľovi, od koho si pohľadávku uplatní. Môže si ju uplatniť tak len u jedného, ako aj len u druhého, alebo tiež u obidvoch. Je len na veriteľovi, ako bude postupovať. Čiže ak zadávateľ témy chcel zaplatiť len polovicu, pretože sa domnieva, že by mal platiť len polovicu, jeho záväzok voči veriteľovi nezaniká splnením a pohľadávka sa stále považuje za neuhradenú, pretože bola uhradená len sčasti. veriteľ, v tomto prípade justičná pokladnica, pristúpi k výkonu rozhodnutia a uplatní si pohľadávku nie voči tomu, kto svoju údajnú polovicu nezaplatil, ale voči tomu, u koho predpokladá vyššiu vymožiteľnosť. Ak zadávateľ témy písal, že manželka má finančné problémy, je veľmi možné, že justičná pokladnica vykoná rozhodnutie voči nemu aj čo sa zvyšku pohľadávky týka. Zbytočne sa suma navýši. On ako solidárny dlžník má právo domáhať sa toho, čo uhradil za druhého solidárneho dlžníka, čiže si môže voči exmanželke uplatniť právo na polovicu súdneho poplatku a v tomto spore bude úspešný. problém ale vznikne, že si nemôže voči nej uplatniť navýšené trovy vykonávacieho konania, ktoré vzniknú z toho, že si nesplnili svoju povinnosť plniť. tie bude povinný hradiť on ako povinný, pretože v prípade nezaplatenie celého poplatku aj on porušil svoju povinnosť platiť, a to aj v prípade, že uhradil polovicu, ale ako solidárny dlžník zodpovedá tak ako manželka za celý dlh. čiže preto som odporúčala, ak sa u manželky predpokladá ťažšia vymožiteľnosť, aby to zaplatil, nech sa to nenavyšuje a následne si môže od manželky nárokovať splnenie jej záväzku voči nemu, ktorý vznikol z dôvodu, že si ona ako solidárny dlžník nesplnila svoju povinnosť voči veriteľovi. POdstata však je, že solidárny dlžníci si musia svoje nároky voči sebe uplatňovať navzájom, a je neprípustné, aby odmietol solidárny dlžník plnenie voči veriteľovi, alebo by plnil len sčasti. Ak sa tak stane, je zodpovedný aj za zvyšok dlhu, a to aj v prípade, ak si svoju "imaginárnu" časť splnil. Pretože to je podstata solidárnosti v tomto prípade, voči veriteľovi neexistuje moja a tvoja polovica.