azte1 - pýtaš sa, že čo s tým, keď dotyčného- firmu dobre poznáš. Odpoviem Ti inak - tiež príkladom. Mám kamarátku, o ktorej som si tiež myslela, že ju dobre poznám. Spolu sme drali v ZDŠ školské lavice. Potom sa na dlhší čas naše cesty rozišli. Až po rokoch sme kamarátstvo znovu obnovili. Tiež som si myslela, že ju dobre poznám a že by nespravila nejakú hlúposť. Ale zmýlila som sa. Ako pani podnikateľka, ktorej sa istý čas veľmi dobre darilo ( lebo mala priateľa na správnom mieste), mala veľmi dobré príjmy, zrazu prišla na to, že prečo by sa ona mala zapodievať nejakým priateľom a nejakou kamarátkou, prerušila všetky vzťahy. Však ona nikoho nepotrebuje a ako slávna ide vydať knihu. Ale toľko peňazí zase nemala, tak si zobrala úver v nebankovke. Príjmy boli ešte zo starej zotrvačnosti, ale to sa pomaly a iste znížilo na minimum a nebolo z čoho splácať nebankovke. Začala si požičiavať, pričom potom zrazu poznala aj toho, koho v čase slávy zrazu nepoznala. Zo začiatku ešte aj vrátila požičané, ale už štyri roky požičané nevracia, nikto jej už nepožičia, dom je už vo vlastníctve nebankovky a ona tam býva iba v podnájme. Ja som jej našťastie nepožičala, lebo som ju zrazu veľmi dobre spoznala. Príbeh sa ešte neskončil, ale občas ma chce spoznať. Aj minule mi zavolala, aby som si ja v mojom mene požičala peniaze a tieto požičala jej, že mi ich vráti, keď bude mať. Praštené, že. Jasné že som odmietla a ona mala v sebe toľko drzosti, že mi zavolala o dva dni zas, že ona tie peniaze súrne potrebuje, aby som jej teda požičala z mojich. A toto stvára človek, s ktorým sa poznám už pár desaťročí. A tiež som si myslela, že ju poznám.