Zvláštne, väčšina z nás má podobné problémy.
Mne napríklad včera volal známy, či by som mu nerobila účtovníctvo. Mala som chrobáčika v hlave, som robotou niekedy až moc posadnutá. Manžel mi však okamžite povedal svoj názor, že si to už neželá!!! Dostala som naznačené, že život nie je len o robote... Nemám pocit, že by som prácu uprednostňovala, no mám ju rada a robím ju rada. A práca účtovníka je, žiaľ, taká, že sa človek naozaj nikdy nemôže uspokojiť, že už toho dosť vie. Nikdy nemôžeme vedieť všetko, takže je to naozaj neustále premýšľanie, študovanie... No nemalo by byť na úkor rodiny. Bojím sa však, že keď sa obmedzím len a len na prácu, ktorú mám v pracovnom pomere, tak to bude o tom, že "zakrpatiem". Neposúva ma totiž veľmi dopredu, keď je to účtovníctvo stále o tom istom a nenúti ma okrem zmien zákona, ktoré potrebujem k svojej práci, študovať viac.

Držíme všetci palce, nech ti kontrola dopadne OK.